99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok
zo 4. decembra 1963
Zmena:36/1967 Zb. s účinnosťou od 1.júla 1967
Zmena:158/1969 Zb. s účinnosťou od 1.januára 1970
Zmena:341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 1970
Zmena:49/1973 Zb. s účinnosťou od 1.júla 1973
Zmena:20/1975 Zb. s účinnosťou od 1.júla 1975
Zmena:133/1982 Zb. s účinnosťou od 1.apríla 1983
Zmena:341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 1983
Zmena:180/1990 Zb. s účinnosťou od 1.júla 1990
Zmena:328/1991 Zb. s účinnosťou od 1.októbra 1991
Zmena:519/1991 Zb. s účinnosťou od 1.januára 1992
Zmena:341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 1992
Zmena:519/1991 Zb. s účinnosťou od 1.januára 1993
Zmena:263/1992 Zb. s účinnosťou od 1.januára 1993
Zmena:5/1993 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 1993
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 1993
Zmena:519/1991 Zb. s účinnosťou od 1.apríla 1994
Zmena:46/1994 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 1994
Zmena:501/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 1994
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 1994
Zmena:190/1995 Z. z. s účinnosťou od 14.septembra 1995
Zmena:232/1995 Z. z. s účinnosťou od 1.decembra 1995
Zmena:233/1995 Z. z. s účinnosťou od 1.decembra 1995
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.decembra 1995
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.decembra 1995
Zmena:341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.decembra 1995
Zmena:22/1996 Z. z. s účinnosťou od 1.februára 1996
Zmena:58/1996 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 1996
Zmena:211/1997 Z. z. s účinnosťou od 30.júla 1997
Zmena:359/1997 Z. z. s účinnosťou od 20.decembra 1997
Zmena:124/1998 Z. z. s účinnosťou od 1.júna 1998
Zmena:144/1998 Z. z. s účinnosťou od 1.júna 1998
Zmena:187/1998 Z. z. s účinnosťou od 18.júna 1998
Zmena:353/2003 Z. z. s účinnosťou od 18.júna 1998
Zmena:169/1998 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 1998
Zmena:225/1998 Z. z. s účinnosťou od 23.júla 1998
Zmena:233/1998 Z. z. s účinnosťou od 28.júla 1998
Zmena:318/1998 Z. z. s účinnosťou od 23.októbra 1998
Zmena:353/2003 Z. z. s účinnosťou od 23.októbra 1998
Zmena:331/1998 Z. z. s účinnosťou od 5.novembra 1998
Zmena:235/1998 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 1999
Zmena:46/1999 Z. z. s účinnosťou od 19.marca 1999
Zmena:66/1999 Z. z. s účinnosťou od 3.apríla 1999
Zmena:353/2003 Z. z. s účinnosťou od 3.apríla 1999
Zmena:166/1999 Z. z. s účinnosťou od 14.júla 1999
Zmena:185/1999 Z. z. s účinnosťou od 24.júla 1999
Zmena:353/2003 Z. z. s účinnosťou od 24.júla 1999
Zmena:223/1999 Z. z. s účinnosťou od 4.septembra 1999
Zmena:303/2001 Z. z. s účinnosťou od 27.júla 2001
Zmena:501/2001 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2002
Zmena:353/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2002
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2002
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2002
Zmena:341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2002
Zmena:215/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.mája 2002
Zmena:232/2002 Z. z. s účinnosťou od 3.mája 2002
Zmena:424/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2002
Zmena:451/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2002
Zmena:620/2002 Z. z. s účinnosťou od 9.novembra 2002
Zmena:424/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2003
Zmena:480/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2003
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2003
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2003
Zmena:424/2002 Z. z. s účinnosťou od 28.februára 2003
Zmena:75/2003 Z. z. s účinnosťou od 28.februára 2003
Zmena:353/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2003
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2003
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2003
Zmena:424/2002 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2004
Zmena:75/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2004
Zmena:530/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.februára 2004
Zmena:589/2003 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 2004
Zmena:204/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.mája 2004
Zmena:382/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2004
Zmena:420/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2004
Zmena:428/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.októbra 2004
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005
Zmena:613/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2005
Zmena:371/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2005
Zmena:757/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2005
Zmena:36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.apríla 2005
Zmena:290/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 2005
Zmena:341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1.septembra 2005
Zmena:84/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.marca 2007
Zmena:273/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.júla 2007
Zmena:24/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.augusta 2007
Zmena:335/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.októbra 2007
Zmena:643/2007 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2008
Zmena:384/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.októbra 2008
Zmena:484/2008 Z. z. s účinnosťou od 28.novembra 2008
Zmena:477/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.decembra 2008
Zmena:491/2008 Z. z. s účinnosťou od 15.decembra 2008
Zmena:477/2008 Z. z. s účinnosťou od 1.januára 2009
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
PRVÁ
ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá
hlava
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov
účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie
povinností a na úctu k právam iných osôb.
§ 2
V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne
veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú
pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov
fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
§ 3
Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva,
ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
§ 4
Zrušený predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
§ 5
(1) Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom
konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
(2) Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom
konaní zastúpený advokátom.
§ 6
V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby
ochrana práv bola rýchla a účinná.
Druhá
hlava
SÚDY
Právomoc
§ 7
(1) V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne
veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a
hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o
nich iné orgány.
(2) V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení
orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri
plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými
právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy,
pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
(3) Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak
to ustanovuje zákon.
§ 8
Ak sa má pred konaním na súde konať u iného orgánu, súdy môžu konať len vtedy,
ak nebola vec v takomto konaní s konečnou platnosťou vyriešená.
§ 8a
Spory o právomoc
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a
orgánmi štátnej správy.
Príslušnosť
§ 9
(1) Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
(2) Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa
a) v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky poskytnutej neprávom alebo vo vyššej
výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom a príjemcom tejto dávky podľa
právnych predpisov o sociálnom zabezpečení,
b) v sporoch medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom
o náhradu škody vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského
poistenia,
c) v sporoch týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické
imunity a výsady1), ak tieto spory patria do právomoci súdov Slovenskej
republiky.
§ 10
(1) Krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov.
(2) O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa
rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
§ 10a
(1) O dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako odvolacích súdov
rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
(2) O dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako
odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
(3) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam súdov rozhoduje Najvyšší súd
Slovenskej republiky.
(4) O mimoriadnych dovolaniach proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky ako odvolacieho súdu rozhoduje iný senát tohto súdu.
§ 11
(1) Konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný.
Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a
trvá až do jeho skončenia.
(2) Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z
nich.
(3) Ak ide o vec, ktorá patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale
podmienky miestnej príslušnosti chýbajú, alebo ich nemožno zistiť, Najvyšší súd
Slovenskej republiky určí, ktorý súd vec prejedná a rozhodne.
§ 12
(1) Ak nemôže príslušný súd o veci konať, pretože jeho sudcovia sú vylúčení (§
14), musí byť vec prikázaná inému súdu toho istého stupňa.
(2) Vec možno prikázať inému súdu toho istého stupňa aj z dôvodu vhodnosti.
(3) O prikázaní veci rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený
príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec má prikázať.
§ 13
Zrušený predpisom 158/1969 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1970
Vylúčenie
sudcov
§ 14
(1) Sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o
ich nezaujatosti.
(2) Na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na
súde nižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o
dovolaní.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe
sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.
§ 15
(1) Ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to
neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré
nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým
sudca, o ktorého vylúčenie ide, súhlasí; pridelenie zabezpečí podľa osobitného
predpisu2). Ak ide o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za
to, že nie je dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, predloží vec na
rozhodnutie súdu uvedenému v § 16 ods. 1. Na opakované oznámenia tých istých
skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
(2) Ak skutočnosti podľa odseku 1 predpokladajú vylúčenie aj ďalších sudcov
toho istého súdu, sudca pripojí k oznámeniu aj vyjadrenia týchto sudcov.
§ 15a
(1) Účastníci majú právo z dôvodov podľa § 14 ods. 1 uplatniť námietku
zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
(2) Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti podľa odseku 1 najneskôr na
prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide, alebo do 15
dní, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený.
(3) V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre
ktorý má byť sudca vylúčený, a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti
o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky
zaujatosti, súd neprihliadne; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá.
(4) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá.
(5) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3,
súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
§ 16
(1) Súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o
námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania. Ak sa spis zároveň predkladá
odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, vec sa predloží až po vykonaní
úkonov spojených s predložením veci odvolaciemu súdu. O tom, či je sudca
vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v
senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní. O
vylúčení sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodne do desiatich dní
iný senát tohto súdu.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak účastník uplatnil v námietke zaujatosti
rovnaké skutočnosti, o ktorých už rozhodol nadriadený súd alebo iný senát
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak je námietka zaujatosti podaná po
uplynutí lehoty podľa § 15a ods. 2 alebo ak na námietku súd neprihliada podľa §
15a ods. 3 až 5; v týchto prípadoch sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. O
dôvode, pre ktorý sa vec nadriadenému súdu nepredkladá, súd upovedomí účastníka
konania, ktorý námietku uplatnil.
(3) Podanie námietky zaujatosti nebráni súdu prejednať vec alebo uskutočniť iné
úkony pred jej predložením nadriadenému súdu podľa odseku 1, ak možno
predpokladať, že námietka nie je dôvodná; pred rozhodnutím o námietke
zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým
sa konanie končí.
§ 17
(1) O tom, či je vylúčený zapisovateľ alebo iný pracovník súdu, ako aj znalec
alebo tlmočník, platia tieto ustanovenia primerane; rozhoduje o tom predseda
senátu alebo samosudca.
(2) Na vylúčenie notára z úkonov súdneho komisára primerane platia § 14 až 16.
O vylúčení rozhoduje súd, ktorý notára poveril vykonaním úkonov súdneho
komisára.
Tretia
hlava
ÚČASŤ NA KONANÍ
Účastníci
§ 18
Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať
pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný
zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
§ 19
Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a
povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
§ 20
Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na
seba povinnosti.
§ 21
(1) Za právnickú osobu koná
a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za
právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,
b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,
c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon
ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa
tohto závodu alebo zložky, alebo
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak tento zákon alebo osobitný zákon
ustanovuje, že za právnickú osobu konajú iné osoby.
(3) Za právnickú osobu nemôže konať ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
právnickej osoby.
(4) Za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osobitnými predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného
predpisu. Na konanie štátneho orgánu a toho, koho zákon splnomocňuje na
zastupovanie pred súdom sa vzťahujú ustanovenia odseku 1 písm. a) a b), odsekov
2 a 3.
(5) Každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje
oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo
z iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho
činnosti.
Zástupcovia
účastníkov
na základe zákona
§ 22
Fyzická osoba, ktorá nemôže pred súdom konať samostatne, musí byť zastúpená
zákonným zástupcom. To neplatí, ak tento zákon ustanovuje inak.
§ 23
Ak to okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá
spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím
zákonným zástupcom, i keď ide o vec, v ktorej by inak mohol konať samostatne.
Zástupcovia
účastníkov na základe plnomocenstva
§ 24
Účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde
o zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú
osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného
zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.
§ 25
(1) Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené
advokátovi nemožno obmedziť.
(2) Advokát je povinný účelne využívať všetky zákonom pripustené prostriedky a
spôsoby poskytovania právnej pomoci účastníkovi, ktorého zastupuje.
(3) Advokát je oprávnený dať sa zastupovať iným advokátom ako ďalším zástupcom
prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva.
§ 26
(1) Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže3) môže na základe
plnomocenstva zastupovať maloletého účastníka v konaní vo veciach
starostlivosti súdu o maloletých, ako aj plnoletého účastníka, ku ktorému trvá
vyživovacia povinnosť rodičov, prípadne iných osôb podľa osobitného zákona v
konaní o určenie a zmenu vyživovacej povinnosti, ak ide o veci s medzinárodným
prvkom.
(2) Odborová organizácia môže na základe plnomocenstva v konaní zastupovať
účastníka, ktorý je jej členom vo veciach týkajúcich sa pracovnoprávnych
vzťahov.
(3) Ak je zástupcom právnická osoba podľa odseku 1 alebo 2, koná za ňu jej
štatutárny orgán alebo osoba, ktorej tento orgán udelil plnomocenstvo.
(4) Právnická osoba založená podľa osobitného zákona3a) na účel výkonu
advokácie môže zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní.
(5) Iná právnická osoba ako v odsekoch 1 až 4 môže na základe plnomocenstva v
konaní zastupovať účastníka, len ak tak ustanoví osobitný zákon.
§ 27
(1) Účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na
právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
(2) Súd rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa, ak zástupca zrejme
nie je spôsobilý na riadne zastupovanie, alebo ak ako zástupca vystupuje v
rôznych veciach opätovne.
§ 27a
Zrušený predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
§ 28
(1) Zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do
zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.
(2) Plnomocenstvo udelené pre celé konanie nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému
bolo toto plnomocenstvo udelené, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže v
konaní urobiť účastník.
(3) Odvolanie plnomocenstva účastníkom alebo jeho výpoveď zástupcom sú voči
súdu účinné, len čo mu ich účastník alebo zástupca oznámili; voči iným
účastníkom konania sú účinné, len čo im ich oznámil súd.
Zástupcovia
účastníkov na základe rozhodnutia súdu
§ 29
(1) Ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd
ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa
postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
(2) Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj
účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu
adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko
prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý
nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.
(3) Súd môže ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorý je právnickou osobou,
ak jej nie je možné doručiť písomnosť na adresu sídla uvedeného v obchodnom
registri alebo v inom registri a jej iná adresa nie je súdu známa; ak sa
nepodarilo doručiť písomnosť na jej známu adresu v cudzine.
(4) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení
opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.
(5) Ak súd nerozhodne inak, opatrovník ustanovený podľa odsekov 1 až 4
zastupuje účastníka v konaní pred súdom prvého stupňa, v odvolacom konaní a v
dovolacom konaní.
(6) Za opatrovníka súd ustanoví osobu pôsobiacu v rodinnom, pracovnom,
kultúrnom, prípadne v inom prostredí, ktoré je účastníkovi blízke. Súd môže za
opatrovníka ustanoviť aj obec. Súd nemôže ustanoviť za opatrovníka zamestnanca
súdu, ktorý prejednáva vec; to neplatí vo veciach, v ktorých hodnota pohľadávky
bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 500 eur (ďalej len
"drobné spory").
§ 29a
(1) Ak je v tej istej veci na jednej strane sporu počet účastníkov väčší ako
dvadsať a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly
priebeh konania a títo účastníci sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, navrhne
ho súd a účastníkov vyzve, aby sa k nemu vyjadrili. Zároveň súd pripojí
doložku, že ak sa účastníci nevyjadria v určitej lehote, bude sa predpokladať,
že nemajú k ustanovenému zástupcovi pripomienky. Spoločný zástupca má rovnaké
procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného
súhlasu zastúpeného účastníka konania vziať za neho návrh späť.
(2) Ak účastník nesúhlasí s ustanovením spoločného zástupcu, môže súd vylúčiť
prejednanie jeho nároku na samostatné konanie, ak to povaha veci dovoľuje.
§ 30
Účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych
poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť
zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto
možnosti súd účastníka poučí.
§ 31
(1) Ustanovený zástupca má rovnaké postavenie ako zástupca na základe
plnomocenstva pre celé konanie, pokiaľ nebol ustanovený len pre určité úkony.
(2) Ak bol za zástupcu ustanovený advokát, má rovnaké postavenie ako advokát,
ktorému účastník udelil plnomocenstvo.
§ 31a
Spoločné ustanovenie
(1) Zástupcom účastníka nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami
účastníka konania, ktorého zastupuje.
(2) Súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka alebo advokáta, ak na ich
strane existujú dôvody nezlučiteľné s ich ustanovením.
§ 32 - § 34
Zrušené predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
§ 35
(1) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania,
a) ak to ustanovuje osobitný zákon4),
b) ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v
ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto
zákone.
c) ak ide o nečinnosť orgánu verejnej správy v prípadoch, v ktorých sa
nevyhovelo upozorneniu prokurátora, za podmienok ustanovených v tomto zákone,
d) ak ide o uplatnenie nároku štátu podľa osobitného zákona5) na vydanie
bezdôvodného obohatenia vrátane majetkového prospechu získaného z nepoctivých
zdrojov.
e) na uloženie ochrannej výchovy osobe, ktorá pre nedostatok veku nie je
trestne zodpovedná a spáchala čin, ktorý by inak bol trestným činom,
f) ak ide o vyslovenie neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o
určenie vlastníctva a pri prevode alebo prechode vlastníctva boli porušené
ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu.
(2) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania
a) vo veciach spôsobilosti na právne úkony,
b) vo veciach vyhlásenia za mŕtveho,
c) vo veciach zápisu do obchodného registra,
d) vo veciach výchovy maloletých,
e) vo veciach opatrovníctva,
f) vo veciach konkurzu a vyrovnania,
g) vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o
určenie vlastníctva,
h) vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo
vyhovené protestu prokurátora,
i) vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny
podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný
celok.
(3) Prokurátor je v konaní podľa odsekov 1 a 2 oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len
účastník právneho vzťahu.
§ 35a
(1) Európska komisia (ďalej len "Komisia") a Protimonopolný úrad
Slovenskej republiky (ďalej len "protimonopolný úrad") môžu v konaní,
v ktorom súd uplatňuje ustanovenia osobitného predpisu, 6) predložiť písomné
vyjadrenie k právnym alebo skutkovým skutočnostiam priamo súvisiacim s
prejednávanou vecou. Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného
úradu o ústne vyjadrenie.
(2) Písomné vyjadrenie podľa odseku 1 musí mať všeobecné náležitosti podania
podľa § 42 ods. 3.
(3) Súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v súdom určenej
primeranej lehote k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného
úradu podľa odseku 1.
(4) Súd je povinný na účel prípravy vyjadrenia podľa odseku 1 umožniť Komisii a
protimonopolnému úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robiť si z neho
výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť
doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré
sú nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odseku 1.
Štvrtá
hlava
ÚKONY SÚDU A ÚČASTNÍKOV
Úkony
súdu
§ 36
(1) V konaní pred súdom koná a rozhoduje senát, jediný sudca (ďalej len
"samosudca") alebo poverený zamestnanec súdu v rozsahu ustanovenom
osobitným zákonom (ďalej len "poverený zamestnanec súdu").
(2) V konaní pred okresným súdom koná a rozhoduje samosudca alebo poverený
zamestnanec súdu.
(3) V konaní pred krajským súdom ako súdom prvého stupňa koná a rozhoduje
samosudca alebo poverený zamestnanec súdu; v odvolacom konaní koná a rozhoduje
senát.
§ 36a
Zrušený predpisom 353/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2003
§ 36b
Zrušený predpisom 36/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 4. 2005
§ 36c
Najvyšší súd Slovenskej republiky koná a rozhoduje v senátoch.
§ 36d
(1) Predseda senátu môže vo veciach prislúchajúcich senátu vykonávať len také
úkony, ktorými sa nerozhoduje vo veci.
(2) V prípadoch, keď podľa zákona môže konať a rozhodovať samosudca,
prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu.
§ 37
(1) Senát rozhoduje po porade za prítomnosti zapisovateľa; nikto iný nesmie byť
na porade prítomný.
(2) Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní
všetci členovia senátu. Hlasovanie vedie predseda senátu. Prísediaci hlasujú
pred sudcami a mladší sudcovia pred staršími sudcami, predseda senátu hlasuje
posledný.
§ 38
(1) Na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisár oprávnený viesť
samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčenia o dedičstve alebo
k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd. Poverenie môže súd
dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemu komisárovi účinné,
len čo mu ich súd oznámil.
(2) Notár v konaní podľa odseku 1 je oprávnený vydať rozhodnutia okrem
rozhodnutí uvedených v osobitnom predpise. Proti rozhodnutiam notára vydaným v
konaní o dedičstve je prípustné odvolanie. Včas podaným odvolaním osoby, ktorej
bolo rozhodnutie určené na doručenie, sa toto rozhodnutie zrušuje a nové
rozhodnutie vydá sudca; v ostatných prípadoch o odvolaní rozhodne odvolací súd.
(3) Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozhodnutiu notára.
(4) Z úkonov podľa odseku 1 sú vyňaté žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v
cudzine.
(5) Úkony notára podľa odseku 1 sa považujú za úkony súdu.
(6) Poverenie nie je súdnym rozhodnutím.
§ 39
(1) Úkony, ktoré by príslušný súd alebo rozhodcovský súd mohol urobiť len s
ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktoré v jeho obvode
nemožno urobiť, urobí na dožiadanie iný súd.
(2) Ak dožiadaný súd nemôže urobiť úkon vo svojom obvode, postúpi dožiadanie
súdu, v obvode ktorého možno úkon urobiť, ak je mu tento súd známy; inak
dožiadanie vráti.
(3) Úkony dožiadaného súdu robí samosudca; má pritom práva a povinnosti
predsedu senátu.
§ 40
(1) O úkonoch, pri ktorých súd koná s účastníkmi alebo vykonáva dokazovanie,
spisuje sa zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa
prítomní, opíše sa priebeh dokazovania a uvedie sa obsah prednesov a výroky
rozhodnutia; ak nahrádza zápisnica podanie, musí mať aj jeho náležitosti.
(2) Zápisnicu podpisuje predseda senátu, samosudca alebo súdny úradník a
zapisovateľ, ktorý zápisnicu spísal; ak predseda senátu nemôže zápisnicu
podpísať, podpíše ju za neho iný člen senátu. Ak bol uzavretý zmier, podpisujú
zápisnicu aj prítomní účastníci. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci
členovia senátu a zapisovateľ.
(3) Predseda senátu alebo samosudca opraví v zápisnici chyby v písaní a iné
zrejmé nesprávnosti. Predseda senátu alebo samosudca rozhoduje aj o návrhoch na
doplnenie zápisnice a o námietkach proti jej zneniu. Každá námietka účastníka
konania proti zneniu zápisnice, vedeniu konania alebo správania účastníkov
konania, ktorej súd nevyhovel, musí byť v zápisnici uvedená.
(4) Zápisnicu podľa odseku 1 možno v konaní o dedičstve nahradiť osvedčením o
dedičstve (§ 175zca).
§ 40a
Súdny úradník
Súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným zákonom vydávať rozhodnutia
a vykonávať iné úlohy súdu. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže súdny úradník
konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.
Úkony
účastníkov
§ 41
(1) Účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre
niektoré úkony nepredpisuje určitú formu.
(2) Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne
označený.
(3) Hmotnoprávny úkon účastníka urobený voči súdu je účinný aj voči ostatným
účastníkom, avšak len od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
§ 42
(1) Podanie možno urobiť písomne, ústne do zápisnice, elektronickými
prostriedkami alebo telefaxom. Podanie obsahujúce návrh vo veci samej alebo
návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré bolo urobené elektronickými
prostriedkami, treba doplniť písomne alebo ústne do zápisnice najneskôr do
troch dní; podanie, ktoré bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom,
doplniť netreba. Podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do troch dní
predložením jeho originálu. Na podania, ktoré neboli v tejto lehote doplnené,
sa neprihliada.
(2) Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bez
prieťahu príslušnému súdu. Také podanie má tie isté účinky, ako keby sa stalo
priamo na príslušnom súde.
(3) Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka
a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s
potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho
trovy.
§ 43
(1) Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby
nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote,
ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako
treba opravu alebo doplnenie vykonať.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre
uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by
mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie
doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí
podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa § 210a rozhodnúť súd,
ktorý ho vydal.
(3) Na iné podanie, ktoré podľa svojho obsahu nespĺňa náležitosti návrhu na
začatie konania, ak nie je riadne opravené alebo doplnené, súd neprihliada.
§ 44
(1) Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdneho spisu a robiť si
z neho výpisy, odpisy a fotokópie alebo požiadať súd o vyhotovenie fotokópií za
úhradu vecných nákladov. To neplatí, ak ide o zápisnicu o hlasovaní alebo
listiny obsahujúce utajované skutočnosti, alebo chránené údaje podľa osobitných
predpisov.
(2) Niekomu inému než účastníkovi môže predseda senátu alebo samosudca povoliť
nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú pre to vážne dôvody a
oprávnené záujmy účastníkov tým nemôžu byť dotknuté.
§ 44a
Účastník konania je oprávnený podať na príslušnej správe katastra nehnuteľností
návrh na zápis začatia súdneho konania, v ktorom sa uplatňujú vecné práva k
nehnuteľnostiam, alebo súdneho konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej
dražby.
Doručovanie
§ 45
(1) Súd doručuje písomnosť sám alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj
prostredníctvom súdneho exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru
Policajného zboru a v prípadoch ustanovených osobitným predpisom aj
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
spravodlivosti").
(2) Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len
"doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
(3) Okrem rozhodnutí súd v písomnostiach doručovaných účastníkovi konania alebo
jeho zástupcovi uvádza aj adresu na zasielanie písomností elektronickými
prostriedkami.
(4) Písomnosti možno doručovať aj elektronickými prostriedkami, ak o to
účastník konania alebo jeho zástupca požiada a oznámi adresu na zasielanie
písomností elektronickými prostriedkami. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú
piaty deň od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(5) Doručovanie podľa odseku 4 je vylúčené pri doručovaní súdnych rozhodnutí a
písomností, ktoré sa doručujú do vlastných rúk.
(6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ktoré neobsahuje spisovú
značku súdneho konania, súd vráti s uvedením dôvodu, pre ktorý nemôže také
podanie prijať.
§ 46
(1) Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania), na
pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý.
(2) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa
inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo
zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie
písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na
orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol.
Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát
o tom nedozvedel.
(3) Ak sa podľa odseku 2 písomnosť odovzdá účastníkovi, ktorý má na veci
protichodný záujem, je doručenie neúčinné.
§ 47
(1) Do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje
zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
(2) Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk,
zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom
upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v
oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ
písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom
upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa
deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom
nedozvedel.
§ 47a
Pokiaľ zákon ustanovuje, že rozhodnutie má byť vyvesené na úradnej tabuli súdu,
platí, že pätnástym dňom vyvesenia bolo rozhodnutie doručené účastníkom, ktorí
nie sú súdu známi alebo ktorých pobyt nie je známy.
§ 48
(1) Písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa
pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak
ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je
oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti
ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla
uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej
iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia
nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený
konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe ktorá je podnikateľom na
adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom
registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť
sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa fyzická osoba ktorá je podnikateľom o tom nedozvie.
(4) Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe, ktorá nie je
podnikateľom, na adresu jej trvalého pobytu alebo prechodného pobytu, nie je
možné zistiť miesto, na ktorom preberá písomnosti, a nie je možné, aby ju
zastupoval ustanovený opatrovník, súd uznesením rozhodne, že písomnosti určené
tejto osobe sa budú doručovať uložením v súdnom spise; toto uznesenie sa vyvesí
na úradnej tabuli súdu až do právoplatného skončenia konania. Súd aj bez návrhu
zruší uznesenie, ak pominú dôvody na jeho vydanie. Písomnosti doručované
uložením v súdnom spise sa považujú za doručené po uplynutí siedmich dní od ich
vyhotovenia.
(5) Písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym
koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril
ich prijímaním zásielok.
(6) Písomnosti určené notárovi sa môžu doručovať tiež notárskym koncipientom a
iným pracovníkom, ktorí sú u notára pracovne činní a poveril ich prijímaním
zásielok.
(7) Písomnosti určené súdnemu exekútorovi sa môžu doručiť aj exekútorskému
koncipientovi, alebo aj inému zamestnancovi exekútora, ktorý preukáže, že je
poverený prijímaním zásielok.
§ 48a
Ak má účastník viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého
určí účastník na doručovanie písomností. Ak účastník výslovne neurčí žiadneho z
advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
§ 49
(1) Ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa
písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo
vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na
zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi.
(2) Súd poučí účastníka konania o možnosti žiadať o doručenie písomností i na
adrese iného miesta v Slovenskej republike, ak na takéto miesto môže byť
písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom, prípadne zvoliť si zástupcu
pre doručovanie.
(3) Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré na
doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa
osobitných predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako
neprevzatá, súd môže všetky nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať
na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania rovnopisu doručovanej
písomnosti podľa odseku 4.
(4) Ak sa účastníkovi konania ukladajú písomnosti na súde s účinkami doručenia,
rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto účastníkovi zásielkou spolu s
oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú uložením na súde s
účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky. Neprevzatie
tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia.
(5) Súd poučí účastníka podľa odsekov 2 až 4 spravidla na začiatku konania, a
ak toto poučenie doručuje ako písomnosť, doručuje ho do vlastných rúk; náhradné
doručenie je vylúčené.
(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa nepoužijú v prípadoch doručovania osobám, na
ktoré sa vzťahuje doručovanie podľa § 48 ods. 2 a 3, osobám vo výkone trestu
odňatia slobody, vo väzbe, osobám umiestneným v zariadeniach pre výkon ústavnej
starostlivosti a ochrannej výchovy, tomu, kto požíva diplomatické výsady a
imunity, alebo tomu, kto je v jeho byte alebo komu má byť písomnosť doručená v
budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou imunitou.
(7) Uznesenie o ustanovení opatrovníka účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy,
sa doručí iba ustanovenému opatrovníkovi.
§ 49a
Ak účastník konania požiada, aby sa na jeho náklady doručovali súdne písomnosti
inému účastníkovi súdnym exekútorom, súd môže doručovať písomnosti
prostredníctvom účastníkom zvoleného súdneho exekútora podľa osobitného
predpisu;6b) účastník oznámi aj údaj o elektronickej adrese zvoleného súdneho
exekútora. Účastník konania hradí takto vzniknuté náklady a odmenu súdnemu
exekútorovi; náklady doručenia a odmena súdnemu exekútorovi sa nepovažujú za
trovy potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.
§ 50
Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď
jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.
§ 50a
Uverejňovanie vyhlášok
Povinnosť súdu zverejniť vyhláškou rôzne údaje, ustanovená v tomto zákone a v
zákone o konkurze a vyrovnaní, je splnená ich uverejnením v Obchodnom vestníku
(§ 769 Obchodného zákonníka), pokiaľ sa zákon neobmedzuje na zverejnenie údajov
na úradnej tabuli súdu; tým nie je dotknutá povinnosť uverejnenia údajov v
dennej tlači.
Predvolanie
a predvádzanie
§ 51
Predvolanie na súd sa deje spravidla písomne a v naliehavých prípadoch i
telegraficky, telefaxom alebo telefonicky. Predvolať možno i ústne na
pojednávaní alebo pri inom úkone súdu, na ktorom je predvolaný prítomný.
§ 52
(1) V prípade, že sa predvolaný bez ospravedlnenia neustanoví na výsluch alebo
k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak o možnosti predvedenia predvolaného
poučil. O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa predvolanému doručí pri
predvedení.
(2) O predvedenie požiada súd príslušný policajný orgán; ak ide o maloletého,
požiada súd tento orgán o predvedenie len vtedy, ak nemožno predvedenie
zabezpečiť inak. O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov
ozbrojených zborov požiada súd ich náčelníka.
(3) Trovy predvedenia uhradzuje ten, kto je predvádzaný.
Poriadkové
opatrenie
§ 53
(1) Tomu, kto marí uplatnenie základného práva iného účastníka konania alebo
kto hrubo sťažuje postup konania tým, že sa neustanoví na súd, hoci naň bol
riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
alebo kto neposlúchne príkaz súdu, alebo kto ruší poriadok, alebo kto urobí
hrubo urážlivé podanie, súd môže uložiť uznesením poriadkovú pokutu až do výšky
820 eur.
(2) Pri opakovanom hrubom sťažení postupu konania podľa odseku 1 súd môže uložiť
uznesením poriadkovú pokutu až do výšky 1 640 eur.
(3) Poriadkové pokuty pripadajú štátu.
(4) Uloženú poriadkovú pokutu môže súd dodatočne, a to i po skončení konania
odpustiť, ak to odôvodňuje neskoršie správanie sa toho, komu bola uložená,
alebo ak nastali dôvody hodné osobitného zreteľa; to neplatí, ak už bola
poriadková pokuta zaplatená.
§ 54
Toho, kto hrubo ruší poriadok, môže predseda senátu, samosudca alebo nimi
poverený zamestnanec súdu vykázať z miesta, kde sa koná. Ak je vykázaný
účastník, môže sa konať ďalej v jeho neprítomnosti.
Lehoty
§ 55
Ak tento zákon neustanovuje lehotu na urobenie úkonu, určí ju, ak je to
potrebné, predseda senátu, samosudca alebo nimi poverený zamestnanec súdu.
Lehotu, ktorú určil, môže predseda senátu alebo samosudca alebo ním poverený
zamestnanec súdu tiež predĺžiť.
§ 56
(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania alebo
spôsobilosť konať pred súdom.
(2) Len čo v takom prípade do konania vstúpi iný účastník, zákonný zástupca alebo
opatrovník účastníka, začína im plynúť nová lehota od toho času, keď do konania
vstúpili.
§ 57
(1) Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej
začiatok lehoty.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak
koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom
lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(3) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
§ 58
(1) Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník alebo jeho zástupca zmeškal z
ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh
treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i
zmeškaný úkon.
(2) Súd môže na žiadosť účastníka priznať odkladný účinok návrhu, aby sa
odpustilo zmeškanie lehoty.
DRUHÁ
ČASŤ
ČINNOSŤ SÚDU PRED ZAČATÍM KONANIA
§ 59 - § 66
Zrušené predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
Prvá
hlava
PREDBEŽNÉ KONANIA
Zmierovacie
konanie
§ 67
Ak to povaha veci pripúšťa, možno navrhnúť na ktoromkoľvek súde, ktorý by bol
vecne príslušný na rozhodovanie veci, aby vykonal pokus o zmier (zmierovacie
konanie), a ak došlo k jeho uzavretiu, aby rozhodol aj o jeho schválení. Ak by
bol vecne príslušný krajský súd, uskutoční zmierovacie konanie na krajskom súde
samosudca; v týchto prípadoch sa však môže uskutočniť zmierovacie konanie a
schválenie zmieru aj ktorýkoľvek okresný súd.
§ 68
(1) Zmierovacie konanie uskutočňuje samosudca.
(2) Pri zmierovacom konaní súd použije vhodné prostriedky výchovného pôsobenia.
(3) Súčinnosť alebo prítomnosť účastníkov nemožno žiadnym spôsobom vynucovať.
§ 69
Účelom zmierovacieho konania je uzavretie zmieru. Ustanovenia § 99 platia i pre
tento zmier.
§ 70 - § 72
Zrušené predpisom 49/1973 Zb. s účinnosťou od 1. 7. 1973
Konanie
o určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov
§ 73
(1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou
svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý
vedie matriku, vyslúchne súd toho, koho matka označuje za otca, či uznáva, že
je otcom. Príslušným je súd podľa § 88 písm. c).
(2) Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v
zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku narodení, v ktorej je dieťa
zapísané.
(3) Ak takto k určeniu otcovstva nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh
na určenie otcovstva, ustanoví súd dieťaťu opatrovníka na podanie takého návrhu
a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
Druhá
hlava
PREDBEŽNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČENIE DÔKAZU
Predbežné
opatrenia
§ 74
(1) Pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon
súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
(2) Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci. Ak nie je príslušný súd známy alebo ak príslušný súd nemôže
včas zakročiť, zakročí a nariadi predbežné opatrenie podľa § 75a súd, v ktorého
obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému
súdu. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.
§ 75
(1) Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.
(2) Návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu
musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh
musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
(3) Ak návrh nemá všetky náležitosti podľa odseku 2, súd postupuje podľa § 43 a
v uznesení uvedie vady návrhu; to neplatí na konanie, ktoré môže začať súd i
bez návrhu.
(4) O návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.
(5) Ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76
ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu, ktorý
má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g), rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia
návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Ak súd rozhoduje o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a, rozhodne najneskôr do 24 hodín od
doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom
opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.
(6) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o
návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd opätovne rozhodne v lehote
podľa odseku 4 alebo 5. Lehota začína plynúť odo dňa vrátenia veci odvolacím
súdom súdu prvého stupňa.
(7) Súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu
účastníkov.
(8) Navrhovateľ predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. h) môže navrhnúť,
aby ten, kto porušuje alebo ohrozuje právo duševného vlastníctva, mohol
namiesto zdržania sa takého konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu
ujmy vzniknutej porušovaním alebo ohrozením práva duševného vlastníctva.
(9) O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným
účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak
bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý,
nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo
zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.
(10) Rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od
jeho nariadenia. Ak je návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý,
súd odošle rozhodnutie do troch dní od jeho vydania.
§ 75a
(1) Ak sa ocitne maloleté dieťa bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho
život, zdravie alebo priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd bez
návrhu alebo na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
podľa osobitných predpisov predbežným opatrením nariadi, aby bolo maloleté
dieťa dočasne zverené do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby,
ktorú v uznesení určí.
(2) Pri nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 nemusí byť maloleté
dieťa zastúpené. Ak maloletý nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca
nemôže maloleté dieťa v konaní zastupovať, ustanoví súd maloletému dieťaťu
opatrovníka bezodkladne po uskutočnení výkonu predbežného opatrenia.
(3) Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa odseku 1 sa doručuje
účastníkom až pri jeho výkone. Účastníkom, ktorí neboli pri výkone uznesenia
prítomní, uznesenie spolu s vyrozumením, že sa jeho výkon uskutočnil, doručí
dodatočne súd príslušný podľa § 88 ods. 1 písm. c).
(4) Predbežné opatrenie podľa odseku 1 trvá najmenej počas troch mesiacov od
jeho vykonateľnosti; ak bolo pred uplynutím tejto lehoty začaté konanie vo veci
samej, predbežné opatrenie trvá a zanikne, len čo je rozhodnutie vo veci samej
vykonateľné.
§ 75b
(1) Ak sa súdu nepodarilo predvolať účastníka, ktorého príslušný policajný
orgán vykázal zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu6a) alebo v
prospech, ktorého bolo takéto opatrenie vydané ani prostredníctvom príslušného
útvaru Policajného zboru, súd zverejní predvolanie na úradnej tabuli súdu a deň
zverejnenia sa považuje za deň doručenia predvolania.
(2) Ak sa napriek poučeniu príslušného policajného orgánu o spôsobe doručovania
a o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie, niektorý z účastníkov na
pojednávanie neustanoví, súd rozhodne v jeho neprospech bez zisťovania dôvodov
na vykázanie zo spoločného obydlia. Súd návrh na vydanie predbežného opatrenia
zamietne, ak sa ani jeden z účastníkov neustanoví na pojednávanie.
(3) Ak sa vráti zásielka obsahujúca rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného
opatrenia z adresy, ktorú uviedol účastník vykázaný zo spoločného obydlia, súd
vyvesí rozhodnutie na úradnej tabuli súdu.
(4) Lehota na prípravu pojednávania podľa § 115 ods. 2 sa nepoužije.
§ 76
(1) Predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
a) platil výživné v nevyhnutnej miere;
b) odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti
toho, koho označí súd;
c) poskytol aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a
navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje;
d) zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde;
e) nenakladal s určitými vecami alebo právami;
f) niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
g) nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku
ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.
h) sa zdržal konania, ktorým porušuje alebo ohrozuje právo duševného
vlastníctva.
(2) Predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi
len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.
(3) Súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote,
ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom
súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o
začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po
určený čas.
(4) Ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a
stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí
uvádzať.
(5) Ak nie je možné doručiť uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa
odseku 1 písm. b) účastníkom ani pri jeho výkone, postupuje sa pri doručovaní
uznesenia podľa § 75a ods. 3. To neplatí, ak bolo predbežným opatrením
nariadené účastníkovi, aby odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov.
§ 77
(1) Predbežné opatrenie zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti
rozhodnutia o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
(2) Predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
(3) Ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu, než
preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa
bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť ujmy tomu, komu predbežným
opatrením vznikli. Rozhodne o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné
opatrenie.
(4) Ak ide o predbežné opatrenie nariadené podľa § 75 ods. 8, zo zloženej
zábezpeky sa uspokojí právoplatne priznaná náhrada ujmy; ak zábezpeka
nepostačuje na uspokojenie všetkých poškodených, rozdelí ju súd medzi nich
pomerne. Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky,
tým nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 4 zvyšnú časť zloženej zábezpeky súd
vráti tomu, kto zábezpeku zložil.
(6) Súd vráti zloženú zábezpeku, ak
a) bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia právoplatne zamietnutý,
b) bolo konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavené alebo
c) predbežné opatrenie zaniklo podľa odseku 1 písm. a) alebo b).
Zabezpečenie
dôkazu
§ 78
(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz, ak je
obava, že neskoršie ho nebude možno vykonať vôbec alebo len s veľkými
ťažkosťami.
(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, ktorý by bol príslušný na konanie
o veci, alebo súd, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný prostriedok.
(3) Zabezpečenie dôkazu vykoná súd spôsobom predpísaným pre dôkaz, o ktorý ide.
§ 78a
(1) Na zabezpečenie dôkazu na účely prešetrovania podľa osobitných predpisov7)
súd na základe návrhu Komisie alebo protimonopolného úradu do troch dní
rozhodne o vydaní súhlasu s inšpekciou objektov, priestorov alebo dopravných
prostriedkov. Prílohou k návrhu je rozhodnutie Komisie alebo protimonopolného
úradu.
(2) Návrh podľa odseku 1 musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 42 ods. 3 najmä účel inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo
dopravných prostriedkov, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré
by mali inšpekciu vykonať, s návrhom právomocí, ktoré by mali mať, a uvedenie
skutočností, ktoré preukazujú dôvodné podozrenie, že sa určité podklady alebo
dokumenty nachádzajú v uvedených objektoch, priestoroch alebo dopravných
prostriedkoch.
(3) Súd postupuje pri vydaní súhlasu s inšpekciou Komisiou podľa odseku 1 v
súlade s osobitným predpisom.8) Pri vydaní súhlasu s inšpekciou protimonopolným
úradom súd skúma, či inšpekcia alebo spôsob jej výkonu je úmerná a dostatočne odôvodnená
s ohľadom na závažnosť možného obmedzenia hospodárskej súťaže, význam hľadaného
podkladu alebo dokumentu, účasť podnikateľa9) na možnom obmedzení hospodárskej
súťaže a odôvodnenie predpokladu, že hľadané podklady alebo dokumenty sa
nachádzajú v určitých objektoch, priestoroch alebo dopravných prostriedkoch.
(4) Výrok uznesenia súdu o súhlase s inšpekciou musí obsahovať určenie účelu
inšpekcie, určenie objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov, v
ktorých sa má inšpekcia vykonať, určenie osôb, ktoré inšpekciu vykonajú, s
uvedením ich právomocí pri výkone inšpekcie a určenie dátumu inšpekcie s
uvedením lehoty, do ktorej je možné inšpekciu vykonať. Lehota na vykonanie
inšpekcie nesmie byť dlhšia ako 30 dní.
(5) Súd ustanoví osobe, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné
prostriedky, v ktorých sa má inšpekcia vykonať, opatrovníka podľa § 192, ktorý
sa zúčastní na výkone inšpekcie.
(6) Uznesenie súdu o súhlase s inšpekciou súd doručí protimonopolnému úradu,
ktorý zabezpečí jeho doručenie osobe, u ktorej sa inšpekcia vykoná.10)
(7) Proti uzneseniu súdu o vydaní súhlasu na inšpekciu podľa odseku 1 je
prípustné odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok. Odvolanie je oprávnená podať
osoba, ktorá užíva objekty, priestory alebo dopravné prostriedky, v ktorých sa
inšpekcia vykonala.
Zabezpečenie
dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva
§ 78b
(1) Pred začatím konania o veci samej možno na návrh toho, koho práva duševného
vlastníctva boli porušené alebo ohrozené, kto osvedčil porušenie alebo
ohrozenie práva duševného vlastníctva na účely vykonania dôkazu zabezpečiť
a) tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu
práva duševného vlastníctva,
b) materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru
uvedeného v písmene a), alebo
c) dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).
(2) Na zabezpečenie dôkazu je príslušný súd, v obvode ktorého je zabezpečovaný
dôkazný prostriedok alebo súd, ktorý by bol príslušný na konanie o veci.
(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby išlo o vec samú, a ten,
kto má zabezpečovaný dôkazný prostriedok.
(4) Ustanovenie § 78 ods. 3 platí primerane.
§ 78c
(1) Ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, súd uloží navrhovateľovi uznesením
povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by
vznikla zabezpečením dôkazu. Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd
podľa okolností prípadu, najmä podľa spôsobu zabezpečenia, povahy a rozsahu
zabezpečenia dôkazného prostriedku. Ak návrh podalo viac navrhovateľov, sú
povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne.
(2) Ak si zabezpečenie predmetu dôkazného prostriedku vyžiada trovy, súd uloží
navrhovateľovi, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia.
(3) Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku 1
alebo nezloží preddavok podľa odseku 2, súd návrh na zabezpečenie dôkazu
odmietne; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(4) Súd vráti zábezpeku podľa odseku 1, ak
a) súd nenariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na
zabezpečenie dôkazu bolo zastavené alebo bol tento návrh právoplatne
zamietnutý, alebo
b) bol návrh na zabezpečenie dôkazu právoplatne odmietnutý.
(5) Ak súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku, bude zábezpeka podľa
odseku 1 vrátená, ak
a) nebol podaný návrh na začatie konania na súde podľa § 78g ods. 2 alebo
b) nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o návrhu podanom podľa § 78g ods. 2 a z
tohto rozhodnutia vyplýva, že zábezpeka podľa odseku 1 nebude použitá na
uspokojenie práva na náhradu ujmy.
§ 78d
(1) Ak sú splnené podmienky podľa § 78b a ak súd nerozhodol o odmietnutí návrhu
na zabezpečenie dôkazu podľa § 78c ods. 3, súd vydá aj bez výsluchu účastníkov
uznesenie o zabezpečení dôkazu.
(2) V uznesení o zabezpečení dôkazu súd účastníkovi uloží, aby vydal dôkazný
prostriedok do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa, inak mu bude
predmet dôkazného prostriedku odobratý.
(3) V uznesení o zabezpečení dôkazu súd uloží navrhovateľovi, aby v lehote
určenej súdom podal návrh na začatie konania na súde.
(4) Uznesenie o zabezpečení dôkazu a uznesenie podľa § 78c ods. 1 sa
účastníkovi, ktorý má dôkazný prostriedok, doručuje až pri uskutočnení
zabezpečenia dôkazného prostriedku.
§ 78e
Ak o to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže
preukázateľne vzniknúť podstatne vyššia ujma, ako je výška zloženej zábezpeky
podľa § 78c ods. 1, môže súd rozhodnúť o jej zvýšení; ustanovenie § 78c ods. 1
platí primerane.
§ 78f
(1) Zabezpečenie dôkazného prostriedku zanikne, ak
a) navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom návrh na začatie konania na súde,
b) v konaní o veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku
alebo
c) konanie o veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom
vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku.
(2) Súd zruší zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak pominú dôvody,
pre ktoré bolo nariadené, alebo ak navrhovateľ neuhradil zábezpeku podľa § 78e.
(3) Súd môže zrušiť zabezpečenie dôkazného prostriedku uznesením, ak
a) to odôvodňujú okolnosti prípadu,
b) to požiada účastník, ktorému zabezpečením dôkazného prostriedku môže
preukázateľne vzniknúť ujma a
c) účastník podľa písmena b) navrhne, že zloží do úschovy súdu zábezpeku na
náhradu ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením zabezpečenia
dôkazného prostriedku.
(4) Výšku zábezpeky podľa odseku 3 písm. c) a lehotu na jej zloženie určí súd
podľa okolností prípadu, najmä podľa výšky ujmy hroziacej navrhovateľovi.
(5) Ak súd rozhodol o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa odseku
3, bude zábezpeka podľa odseku 3 písm. c) vrátená, ak navrhovateľ nepodal
žalobu podľa § 78d ods. 3 alebo vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným
rozhodnutím ani sčasti priznaný nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.
(6) Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po zániku podľa odseku 1 alebo po
právoplatnom zrušení zabezpečenia podľa odseku 2 alebo 3 vráti tomu, kto ho
vydal alebo komu bol odobratý.
§ 78g
(1) Navrhovateľ je povinný nahradiť ujmu každému, komu zabezpečením dôkazného
prostriedku vznikla, ak
a) zabezpečenie dôkazného prostriedku zaniklo podľa § 78f ods. 1 písm. a),
b) súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a návrh na zabezpečenie
dôkazu bol právoplatne zamietnutý,
c) súd nariadil zabezpečenie dôkazného prostriedku a konanie o návrhu na
zabezpečenie dôkazu bolo zastavené, alebo
d) vo veci samej nebol navrhovateľovi právoplatným rozhodnutím súdu ani sčasti
priznaný nárok na uspokojenie práva na náhradu ujmy.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa navrhovateľ nemôže zbaviť, iba ak by k ujme
došlo aj inak. Žalobu o náhradu ujmy treba podať najneskôr do troch mesiacov
odo dňa
a) zániku zabezpečenia dôkazného prostriedku podľa § 78f ods. 1 písm. a),
b) právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazu,
c) právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie
dôkazu alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.
(3) Právo podať žalobu o náhradu ujmy podľa odseku 1 zanikne, ak dôjde k
zmeškaniu lehoty podľa odseku 2; zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť.
(4) Právoplatne priznaná náhrada ujmy sa uspokojí zo zábezpeky zloženej
navrhovateľom podľa § 78c ods. 1; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie
všetkých poškodených, súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa
nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 3 zvyšnú časť zloženej zábezpeky podľa §
78c ods. 1 súd vráti navrhovateľovi.
§ 78h
(1) Náhrada ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi sa uspokojí zo zábezpeky
podľa § 78f ods. 3 písm. c). Povinnosť účastníka podľa § 78f ods. 3 písm. b)
nahradiť ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(2) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky podľa § 78f ods.
3 písm. c) súd vráti účastníkovi podľa § 78f ods. 3 písm. b).
TRETIA
ČASŤ
KONANIE V PRVOM STUPNI
Prvá
hlava
PRIEBEH KONANIA
Začatie
konania
§ 79
(1) Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42
ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický
kontakt, , bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom
občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov,
ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ
domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo
obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom
zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej
evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická
osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a
identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí
obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude
za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným (§ 90), nazýva sa žalobou.
(2) Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa
odvoláva, okrem tých, ktoré nemôže pripojiť bez svojej viny.
(3) Návrh na začatie konania možno podať aj na tlačive vydanom podľa vzoru,
ktorý ustanoví všeobecný záväzný právny predpis vydaný Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky.
(4) Návrh na začatie konania doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk.
§ 80
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu
manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na
právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z
porušenia práva;
c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.
§ 81
(1) Aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o
maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave
zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony,
opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a
ďalšie konania, kde to pripúšťa zákon.
(2) Ak súd nariadil predbežné opatrenie podľa § 75a, začne aj bez návrhu
konanie o výchove maloletého najneskôr do troch mesiacov od nariadenia
predbežného opatrenia.
(3) O začatí konania bez návrhu vydá súd uznesenie, ktoré doručí účastníkom do
vlastných rúk, ak zákon neustanovuje inak.
(4) Na konania, ktoré možno začať i bez návrhu, sa vzťahujú ustanovenia prvej
až štvrtej hlavy tejto časti, ak ďalej nie je ustanovené inak.
§ 82
(1) Konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď
bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
(2) Ak konaniu na súde predchádzalo konanie v rozhodcovskej komisii, konanie na
súde sa začína tiež dňom, keď postúpená vec došla súdu.
§ 82a
Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, v ktorom
uplatňuje ustanovenia osobitného predpisu.6)
§ 83
Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné
konanie.
Miestna
príslušnosť
§ 84
Na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje
(odporca), ak nie je ustanovené inak.
§ 85
(1) Všeobecným súdom občana je súd, v obvode ktorého má občan bydlisko, a ak
nemá bydlisko, súd, v obvode ktorého sa zdržuje.
(2) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v obvode ktorého má právnická
osoba sídlo.
(3) Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá
zakladá uplatnené právo.
(4) Všeobecným súdom v obchodných veciach je súd, v ktorého obvode má odporca
svoje sídlo, a ak nemá svoje sídlo, súd, v ktorého obvode má miesto podnikania.
Ak odporca nemá ani miesto podnikania, je všeobecným súdom súd, v ktorého
obvode má odporca svoje bydlisko.
§ 85a
(1) Ak na konanie je vecne príslušný krajský súd a miestna príslušnosť súdu sa
má spravovať všeobecným súdom účastníka, stáva sa miestne príslušným krajský
súd, v ktorého obvode je všeobecný súd účastníka.
(2) Osobitný zákon môže ustanoviť, ktorý z krajských súdov je príslušný
rozhodovať ako súd prvého stupňa o jednotlivých veciach.
§ 86
(1) Ak odporca, ktorý je občanom Slovenskej republiky, nemá všeobecný súd v
tejto republike, je príslušný súd, v obvode ktorého mal tu posledné bydlisko.
(2) Proti tomu, kto nemá iný príslušný súd v Slovenskej republike, možno
uplatniť majetkové práva na súde, v obvode ktorého má majetok.
(3) Proti zahraničnej právnickej osobe možno podať návrh aj na súde, v obvode
ktorého je v Slovenskej republike jej zastupiteľstvo alebo orgán poverený
obstarávaním jej hospodárskych vecí.
§ 87
Popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého
a) má odporca svoje stále pracovisko;
b) došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá právo na náhradu škody;
c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je odporcom, ak sa
spor týka tejto zložky;
d) je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku;
e) je sídlo burzy, ak ide o spor z burzového obchodu,
f) má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy.
§ 88
(1) Namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný súd,
a) v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko v Slovenskej
republike, ak ide o rozvod, neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, ak býva v obvode tohto súdu aspoň jeden z manželov;
ak nie je takýto súd, je príslušný všeobecný súd odporcu, a ak nie je ani taký
súd, všeobecný súd navrhovateľa;
b) ktorý rozhodoval o rozvode, ak ide o vyporiadanie manželov po rozvode
ohľadne ich bezpodielového spoluvlastníctva alebo iného majetku alebo o
zrušenie spoločného nájmu bytu;
c) v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia
súdu, prípadne iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec
starostlivosti o maloletých, konanie o osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o
povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;
d) ktorý je všeobecným súdom občana, ak ide o konanie o jeho spôsobilosť na
právne úkony; ak je tento občan bez svojho súhlasu v ústavnej zdravotníckej
starostlivosti, je príslušný súd, v ktorého obvode je toto zdravotnícke
zariadenie. Ak ide o konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania
v ústave zdravotníckej starostlivosti je príslušný súd, v ktorého obvode je
tento ústav;
e) v obvode ktorého má opatrovanec bydlisko, ak ide o opatrovnícku vec alebo o
povolenie uzavrieť manželstvo opatrovancovi; ak však ide o opatrovníctvo nad
osobami, pobyt ktorých nie je známy alebo ktoré sú neprítomné, je príslušný
súd, v obvode ktorého majú tieto osoby majetok;
f) ktorý bol naposledy v Slovenskej republike všeobecným súdom toho, kto má byť
vyhlásený za mŕtveho;
g) v obvode ktorého má sídlo rozhodcovská komisia, ak malo pred konaním na súde
predchádzať konanie u tohto orgánu;
h) v obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej, ak nie je
daná príslušnosť podľa písm. b);
ch) v obvode ktorého prebieha konanie o dedičstve, ak ide o rozhodnutie sporu v
súvislosti s konaním o dedičstve;
i) na ktorom sa uskutočňuje výkon rozhodnutia, ak ide o vylúčenie veci z výkonu
rozhodnutia, alebo o rozhodnutie o pravosti, výške alebo poradí pohľadávok
prihlásených na rozvrh;
j) v obvode ktorého má dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a ak nemá sídlo
alebo miesto podnikania, súd, v obvode ktorého má svoje bydlisko, ak ide o
konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, a súd, na ktorom tieto
konania prebiehajú, ak ide o spory nimi vyvolané alebo s nimi súvisiace, okrem
sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
k) v ktorého obvode má sídlo organizačná jednotka železničného dopravcu, ak sa
spor na strane odporcu týka tejto jednotky;
l) v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko, a ak nemal bydlisko alebo
ak bydlisko nemožno zistiť, v ktorého obvode mal naposledy pobyt; ak nie je
taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok, prípadne
medzi niekoľkými takto príslušnými súdmi ten z nich, ktorý prvý vykonal úkon,
ak ide o konanie o dedičstve;
m) v ktorého obvode je miesto plnenia, ak ide o konanie o úschovách; ak sú
miesta plnenia v obvode niekoľkých súdov, je na konanie o úschovách príslušný
súd, ktorý najskôr začne konanie;
n) v ktorého obvode má všeobecný súd navrhovateľ, ak ide o konanie o umorenie
listín; ak nemá navrhovateľ v Slovenskej republike všeobecný súd, je príslušný
ten súd, v ktorého obvode je platobné miesto; ak ide o konanie o umorenie
cenného papiera vystaveného tuzemskou bankou alebo pobočkou zahraničnej banky,
je príslušný súd, v ktorého obvode má táto banka alebo pobočka zahraničnej
banky svoje sídlo.
o) v ktorého obvode má žalobca bydlisko, ak ide o konanie vo veciach ochrany
osobnosti.
(2) Na konania vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný
súd, v ktorého obvode má navrhovateľ bydlisko alebo sídlo alebo miesto
podnikania. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania,
na konanie vo veciach týkajúcich sa rozhodcovského konania je príslušný súd, v
ktorého obvode sa navrhovateľ zdržiava. Ak navrhovateľ nemá bydlisko alebo
sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej republike, na konanie je príslušný
súd, v ktorého obvode má bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania odporca.
Ak ani odporca nemá bydlisko alebo sídlo alebo miesto podnikania v Slovenskej
republike, na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto
rozhodcovského konania. Na konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku je však
vždy príslušný súd, v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania.
§ 89
Súd, ktorý je príslušný na konanie o určitej veci, je príslušný aj na konanie o
veciach s ňou spojených a o vzájomných návrhoch odporcu, s výnimkou vecí
uvedených v § 88.
§ 89a
Zrušený predpisom 428/2004 Z. z. s účinnosťou od 1. 10. 2004
§ 89b
Súd, ktorý je príslušný na zabezpečenie dôkazného prostriedku, ak ide o
zabezpečenie dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva, je
príslušný aj na prejednanie žaloby o náhradu ujmy podľa § 78g ods. 1.
Účastníci
§ 90
Účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí,
ktorých zákon za účastníkov označuje.
§ 91
(1) Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z
nich sám za seba.
(2) Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia
úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na
uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas
všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.
§ 92
(1) Na návrh účastníka môže súd pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší
účastník. Súhlas toho, kto má takto do konania vstúpiť, je potrebný, ak má
vystupovať na strane navrhovateľa.
(2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže
navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené,
alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka
vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho
prešli.
(3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto
navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa
nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
(4) Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z
konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto
zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto
vstúpiť.
§ 93
(1) Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o
konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je.
(2) Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi
zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv
podľa osobitného predpisu.10a)
(3) Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhodne len na návrh.
(4) V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
§ 94
(1) V konaní, ktoré možno začať i bez návrhu, sú účastníkmi aj tí, o právach
alebo povinnostiach ktorých sa má konať. Ak však ide o konanie o neplatnosť
manželstva, sú účastníkmi len manželia.
(2) Ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať,
nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie,
uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
(3) Ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v
konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
Úkony
účastníkov vo veci samej
§ 95
(1) Navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie
konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,
pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2) Súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu návrhu ani v
prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd. V
takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti
uznesenia.
§ 96
(1) Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh
vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu
návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na
rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
§ 97
(1) Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i
vzájomným návrhom.
(2) Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli
podmienky pre spojenie vecí.
(3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie
konania, jeho zmene a späťvzatí.
§ 98
Vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako
obranu proti návrhu.
§ 99
(1) Ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom.
O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili
o zmier mediáciou.
(2) Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s
právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní.
(3) Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku. Rozsudkom však môže súd
zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier podľa hmotného práva neplatný.
Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení
zmieru.
Priebeh
konania
§ 100
(1) Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa usiluje predovšetkým
o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo výchovne. Počas
konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a
preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci.
(2) V konaní o rozvod vedie súd manželov k odstráneniu príčin rozvratu a
usiluje sa o ich zmierenie.
(3) Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na vek
a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor
prihliadne. Názor maloletého dieťaťa súd zisťuje prostredníctvom jeho zástupcu
alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
alebo výsluchom maloletého dieťaťa aj bez prítomnosti rodičov alebo iných osôb
zodpovedných za výchovu maloletého dieťaťa.
§ 101
(1) Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
(2) Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný
účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
(3) Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka
postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej
lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
§ 102
(1) Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len
s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.
(2) V konaní, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, úkony podľa odseku 1 vykoná
aj bez návrhu.
(3) Po začatí konania môže súd na návrh zabezpečiť dôkaz vo veciach týkajúcich
sa práva duševného vlastníctva; ustanovenia § 78b ods. 1, § 78c, § 78d ods. 1,
2 a 4, § 78e, § 78f ods. 1 písm. b), c), ods. 2 až 6, § 78g a 78h sa použijú
primerane.
Skúmanie
podmienok konania
§ 103
Kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
§ 104
(1) Ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania
príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania
zostávajú pritom zachované.
(2) Ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie
vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky
konania odstrániť, konanie zastaví.
§ 104a
(1) Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.
(2) Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne
príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí
o tom účastníkov.
(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží
vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.
(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
§ 105
(1) Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje
v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta
odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu
príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku
účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.
(2) Ak súd podľa odseku 1 zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne
postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia alebo ju za podmienok uvedených v
§ 11 ods. 3 predloží Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky; o tomto postúpení
súd upovedomí účastníkov.
(3) Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, alebo účastník
postúpenie namieta do 15 dní od doručenia upovedomenia o postúpení, predloží
vec na rozhodnutie svojmu nadriadenému súdu; jeho rozhodnutím je viazaný aj
súd, ktorému má byť vec podľa rozhodnutia nadriadeného súdu postúpená.
(4) Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú
zachované.
§ 106
(1) Len čo súd k námietke odporcu uplatnenej najneskôr pri prvom jeho úkone vo
veci samej zistí, že vec sa má podľa zmluvy účastníkov prejednať v rozhodcovskom
konaní, nemôže vec ďalej prejednávať a konanie zastaví; vec však prejedná, ak
účastníci vyhlásia, že na zmluve netrvajú alebo ak uznanie cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Súd prejedná
vec aj vtedy, ak zistí, že vec nemôže byť podľa práva Slovenskej republiky
podrobená rozhodcovskej zmluve, alebo že rozhodcovská zmluva je neplatná,
prípadne že vôbec neexistuje alebo že jej prejednanie v rozhodcovskom konaní
presahuje rámec právomoci priznanej im zmluvou, alebo že rozhodcovský súd
odmietol vecou sa zaoberať.
(2) Ak bolo konanie pred súdom podľa odseku 1 zastavené a v tej istej veci bol
podaný návrh na začatie rozhodcovského konania, zostávajú právne účinky
pôvodného návrhu zachované, ak bude návrh na začatie rozhodcovského konania
podaný do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania.
(3) Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr, než došlo k súdnemu konaniu,
preruší súd konanie o neexistencii, neplatnosti alebo zániku zmluvy až do doby,
než sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci alebo vo veci samej.
Prekážky
postupu konania
§ 107
(1) Ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo
prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
(2) Konanie súd zastaví najmä vtedy, ak zomrie manžel pred právoplatným
skončením konania o rozvod, o neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu
manželstvo je alebo nie je, pokiaľ Zákon o rodine nedovoľuje, aby sa v konaní
pokračovalo.
(3) Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo
odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí
podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v
konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci
nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
(4) Ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej
právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
§ 108
Súd zastaví konanie o určenie otcovstva, ak došlo k určeniu otcovstva súhlasným
vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa podľa osobitného predpisu11).
§ 109
(1) Súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s
plnomocenstvom pre celé konanie;
b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť.
Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom
alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom
prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o
predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy12).
(2) Pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo
preto, že jeho pobyt nie je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred
súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
§ 110
Ak to účastníci zhodne navrhnú alebo ak sa neustanovia bez predchádzajúceho
ospravedlnenia na pojednávanie, súd konanie preruší, ak sa to neprieči účelu
konania. Ak ide o konanie o rozvod, preruší súd v týchto prípadoch konanie
vždy.
§ 111
(1) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty
podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
(2) Ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré
prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo,
pokračuje súd v konaní i bez návrhu.
(3) Ak je konanie prerušené podľa § 110, súd v ňom pokračuje na návrh po
uplynutí troch mesiacov; s výnimkou konania o rozvod môže súd na návrh
pokračovať v konaní i pred uplynutím tejto lehoty, ak sú pre to závažné dôvody.
Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie
zastaví.
Spojenie
vecí
§ 112
(1) V záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci,
ktoré sa u neho začali a skutkove spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých
účastníkov.
(2) Ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie
nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú
vec vylúčiť na samostatné konanie.
§ 113
(1) S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov
k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
(2) S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive
maloletého dieťaťa.
(3) S konaním o osvojiteľnosti je spojené konanie o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu, ak už
skôr nebolo rozhodnuté o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských
práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu.
Príprava
pojednávania
§ 114
(1) Ak súd neodmietol návrh z procesných dôvodov alebo nerozhodol o zastavení
konania podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu13), pojednávanie pripraví
tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
(2) V rámci prípravy pojednávania súd doručí návrh na začatie konania (žalobu)
odporcovi (žalovanému) spolu s rovnopisom a prílohami návrhu do vlastných rúk a
poučí účastníkov podľa § 120 ods. 4. Vyjadrenie odporcu súd bezodkladne odošle
navrhovateľovi.
(3) Ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou
vecí podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k
veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny,
na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na
podanie vyjadrenia určí súd lehotu.
(4) Uznesenie podľa odseku 3 sa doručí odporcovi do vlastných rúk. Náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak ide o doručovanie právnickej osobe alebo
fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, a spor sa týka jej podnikateľskej
činnosti.
(5) Ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným
podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu
rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca
poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
(6) Ak odporca z ospravedlniteľných dôvodov zmešká lehotu na podanie vyjadrenia
podľa odseku 3, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na
jeho zrušenie spolu s vyjadrením a návrhom na odpustenie zmeškania lehoty na
podanie vyjadrenia. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie,
rozsudok uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
Pojednávanie
§ 115
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis13aa) neustanovuje inak, súd nariadi
na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a
všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná.
(2) Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na
prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
§ 115a
(1) Na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to
nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť
len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s
rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva
na verejné prejednanie veci vzdali.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
§ 116
(1) Pojednávanie je verejné s výnimkou pojednávaní vykonávaných notármi ako
súdnymi komisármi.
(2) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať opatrenia
potrebné na usmernenie správania prítomných osôb.
(3) Verejnosť možno pre celé pojednávanie alebo pre jeho časť vylúčiť, len keby
verejné prejednanie veci ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, obchodné
tajomstvo, dôležitý záujem účastníkov konania alebo mravnosť.
(4) Ak bola verejnosť vylúčená podľa odseku 3, súd môže povoliť jednotlivým
fyzickým osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti, pričom ich
zároveň poučí o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkom, čo sa pri
pojednávaní o utajovaných skutočnostiach, obchodných záujmoch a záujmoch
účastníkov dozvedeli.
(5) Aj keď nebola verejnosť vylúčená, môže súd odoprieť prístup na pojednávanie
maloletým a občanom, u ktorých je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh
pojednávania.
(6) Súd môže so súhlasom účastníkov konania uskutočniť ústne pojednávanie
prostredníctvom videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej
technológie.
§ 117
(1) Pojednávanie vedie predseda senátu alebo samosudca, a to tak, aby prispelo
k spravodlivému rozhodnutiu, aby splnilo výchovný účel a aby prebiehalo
dôstojne a nerušene. Robí vhodné opatrenia, aby zabezpečil splnenie účelu
pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov; dbá pritom aj na to, aby svedkovia,
ktorí dosiaľ neboli vyslúchnutí, neboli prítomní na pojednávaní.
(2) Kto nesúhlasí s opatrením predsedu senátu, ktoré urobil na pojednávaní,
môže žiadať, aby rozhodol senát.
§ 118
(1) Po začatí pojednávania účastníci prednesú alebo doplnia svoje návrhy a
predseda senátu alebo samosudca oznámi výsledky prípravy pojednávania.
(2) Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa
doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia
účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové
tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
(3) Ďalší priebeh pojednávania určuje predseda senátu alebo samosudca.
(4) Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov,
aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke veci.
Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.
§ 118a
(1) Vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo veciach
ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch
vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci
v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže, o základe veci v sporoch o ochranu
práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním, o základe veci v
sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to
neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k
jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
(2) Na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada; to
neplatí, ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom
pojednávaní, ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má
byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov.
(3) O povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci
poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
§ 119
(1) Pojednávanie môže sa odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia
oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla
oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
(2) Na začiatku nového pojednávania predseda senátu alebo samosudca oznámi
obsah prednesov a vykonaných dôkazov.
(3) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa odseku 1, môže súd
na návrh všetkých účastníkov konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d.
Druhá
hlava
DOKAZOVANIE
Dôkazná
povinnosť
§ 120
(1) Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné
dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci.
(2) Vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o
osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o
niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný
vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.
(3) Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia
založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
(4) Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej,
pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.
§ 121
Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti,
ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych
spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Vykonávanie
dôkazov
§ 122
(1) Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na
vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
(2) Ak je to účelné, možno o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd alebo vykonať
dôkaz mimo pojednávania. Účastníci konania majú právo byť prítomní na takto
vykonávanom dokazovaní. Súd oboznámi účastníkov s výsledkami dokazovania na
pojednávaní okrem konania podľa § 115a a 153a ods. 4.
(3) Súd môže rozhodnúť, aby sa vykonané dôkazy doplnili alebo pred ním
opakovali.
§ 123
Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým dôkazom, ktoré
sa vykonali.
§ 124
Dokazovanie treba vykonávať tak, aby sa zachovala povinnosť mlčanlivosti o
utajovaných skutočnostiach chránených podľa osobitných zákonov a iná zákonom
ustanovená alebo štátom uznaná povinnosť mlčanlivosti. V týchto prípadoch možno
vykonávať výsluch len vtedy, ak vyslúchaného oslobodil od povinnosti
mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v ktorého záujme má túto povinnosť. To
platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.
Dôkazné
prostriedky
§ 125
Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä
výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb
a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je
spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
§ 126
(1) Každá fyzická osoba je povinná ustanoviť sa na predvolanie na súd a
vypovedať ako svedok. Musí vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. Výpoveď môže
odoprieť len vtedy, keby ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe
alebo blízkym osobám; o dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd. Výpoveď
môže odoprieť aj vtedy, ak by výpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo
tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako osobe poverenej pastoračnou
starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať mlčanlivosť.
(2) Na začiatku výsluchu treba zistiť totožnosť svedka a okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na jeho vierohodnosť; ak totožnosť svedka má zostať utajená, namiesto
jeho totožnosti sa zisťuje jeho príslušnosť podľa osobitného predpisu.13a)
Ďalej treba poučiť svedka o význame svedeckej výpovede, o jeho právach a
povinnostiach a o trestných následkoch krivej výpovede.
(3) Predseda senátu alebo samosudca vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo
vie o predmete výsluchu. Potom mu kladie otázky potrebné na doplnenie a
vyjasnenie jeho výpovede. Otázky môžu dávať i členovia senátu a so súhlasom
predsedu senátu alebo samosudcu i účastníci a znalci.
§ 127
(1) Ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné
znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne;
znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených
niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa
súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca.
(2) Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu
alebo inej inštitúcii.
(3) Účastníkovi, prípadne i niekomu inému môže súd uložiť, aby sa ustanovil k
znalcovi, predložil mu potrebné predmety, podal mu potrebné vysvetlenia,
podrobil sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo
vykonal alebo znášal, ak je to na podanie znaleckého posudku potrebné.
(4) Namiesto posudku znalca možno použiť potvrdenie alebo odborné vyjadrenie
príslušného orgánu, o správnosti ktorých nemá súd pochybnosti.
§ 128
Každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie súdu písomne oznámiť
skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu, za náhradu
vecných nákladov.
§ 129
(1) Dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí,
ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie.
(2) Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú
na dôkaz, aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo
právnickej osoby.
§ 130
(1) Ohliadka predmetu, ktorý možno dopraviť na súd, vykoná sa na pojednávaní.
Za tým účelom môže súd uložiť tomu, kto má potrebný predmet, aby ho predložil.
(2) Inak sa ohliadka vykonáva na mieste. Treba na ňu predvolať tých, ktorí sa
predvolávajú na pojednávanie.
§ 131
(1) Ak súd nariadi ako dôkaz výsluch účastníkov, účastníci sú povinní ustanoviť
sa na výsluch; majú vypovedať pravdu a nič nezamlčovať. O tom musia byť
poučení.
(2) Ustanovenie § 126 ods. 3 sa tu použije obdobne.
Hodnotenie
dôkazov
§ 132
Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
§ 133
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.
§ 134
Listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v
medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené
za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý
listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich
osvedčuje alebo potvrdzuje.
§ 135
(1) Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je
Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa
týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako
aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise
základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho
vychádza.
§ 136
Ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
Tretia
hlava
TROVY KONANIA
Druhy
trov konania
§ 137
Trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za
zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
§ 138
(1) Na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od
súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné
alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd
inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky
zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
(2) Priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so
spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že pomery
účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
(3) Ak bol účastníkovi oslobodenému od súdnych poplatkov ustanovený zástupca,
vzťahuje sa oslobodenie v rozsahu, v akom bolo priznané, i na hotové výdavky
zástupcu a na odmenu za zastupovanie.
§ 139
(1) Svedkovia majú právo na náhradu hotových výdavkov a ušlého zárobku
(svedočné). Toto právo zaniká, ak sa neuplatní do troch dní od výsluchu alebo
odo dňa, keď bolo svedkovi oznámené, že k výsluchu nedôjde. O tom súd musí
svedka poučiť.
(2) Ak bol podaný znalecký posudok, vzniká právo na náhradu hotových výdavkov,
náhradu za stratu času a na odmenu (znalečné). Osobitný zákon ustanovuje, komu
sa znalečné vypláca.
(3) Ten, komu súd uložil pri dokazovaní nejakú povinnosť, najmä aby predložil
listinu, má tie isté práva ako svedok, ak nie je účastníkom. Musí ich uplatniť
za tých istých podmienok ako svedok.
Platenie
trov konania
§ 140
(1) Každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy
svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na
veci a na konaní.
(2) Ak bol účastníkovi ustanovený za zástupcu advokát, platí jeho hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie štát; ak je to dôvodné, poskytne súd
advokátovi na jeho žiadosť primeraný preddavok.
(3) V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý
nadobudol dedičstvo, ktoré nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia
tieto trovy podľa vzájomného pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V
ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.
§ 141
(1) Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo
ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
(2) Trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky
ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že
účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí
štát.
Náhrada
trov konania
§ 142
(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.
(2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
(3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak
rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
§ 143
Odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie
konania.
§ 144
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže
priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti
prípadu alebo pomery účastníkov.
§ 145
Účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
§ 146
(1) Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu;
b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné;
c) bolo zastavené.
(2) Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol
podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
§ 147
(1) Účastníkovi alebo jeho zástupcovi môže súd uložiť, aby uhradili trovy
konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak ich spôsobili svojím zavinením alebo
ak tieto trovy vznikli náhodou, ktorá sa im prihodila.
(2) Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali
nejakú povinnosť, ak zavinili trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, aby
ich nahradili účastníkom.
§ 148
(1) Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov.
(2) Súd môže uložiť svedkom, znalcom alebo tým, ktorí pri dokazovaní mali
nejakú povinnosť, aby nahradili štátu trovy konania, ktoré by inak neboli
vznikli, ak ich zavinili.
§ 148a
(1) Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len "generálny
prokurátor") v konaní o mimoriadnom dovolaní nemôže byť uložená povinnosť
nahradiť trovy konania.
(2) Povinnosť nahradiť trovy konania v konaní o mimoriadnom dovolaní má ten,
kto podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania.
§ 149
(1) Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju
advokátovi.
(2) Ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie.
Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení osobitného predpisu15).
(3) Ak účastníkovi, ktorý si zvolil viacerých advokátov, sa prisudzuje náhrada
trov konania, patrí mu náhrada trov právneho zastúpenia len za jedného
advokáta. Túto náhradu trov súd prizná na účet advokáta, ktorého účastník určí,
a ak účastník advokáta neurčí, súd prizná náhradu trov na účet ktoréhokoľvek z
nich.
§ 150
(1) Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov
konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a
dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania
nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
(2) Ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Rozhodnutie
o trovách konania
§ 151
(1) O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných
dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
(2) Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou
trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia
iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom
prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(3) V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o
trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s
tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.
(4) Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol podaný návrh
na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch
pracovných dní od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.
(5) Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca
až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
(6) O trovách štátu súd rozhodne aj bez návrhu.
(7) Súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky
trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom alebo percentom.
Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.
§ 151a
(1) O tom, kto a v akej výške platí odmenu notára a jeho hotové výdavky,
rozhodne súd v konaní o dedičstve spravidla v uznesení, ktorým sa konanie na
ňom končí.
(2) Odmenu notára a jeho hotové výdavky v konaní o dedičstve ukončenom vydaním
osvedčenia o dedičstve určuje osobitný predpis16).
Štvrtá
hlava
ROZHODNUTIE
Rozsudok
§ 152
(1) Rozsudkom rozhoduje súd o veci samej. Zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje
vo veci samej uznesením.
(2) Rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,
môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.
§ 153
(1) Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich
alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
(2) Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu
vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez
návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
dodávateľom je neprijateľná.
§ 153a
(1) Ak počas konania žalovaný uzná pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo
jeho základ alebo ak sa žalobca vzdá pred súdom svojho nároku, súd rozhodne
rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku.
(2) Rozhodnúť spor rozsudkom na základe čiastočného uznania nároku možno len na
návrh žalobcu a na základe úplného alebo čiastočného vzdania sa nároku len so
súhlasom žalovaného.
(3) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku nemožno rozhodnúť
spor, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom.
(4) Rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku rozhoduje súd bez
nariadenia pojednávania.
§ 153b
(1) Ak sú v rovnakom čase splnené súčasne všetky podmienky uvedené v odseku 2,
súd môže rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie.
(2) Rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak
a) žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas
predvolaný (§ 79 ods. 4 a § 115 ods. 2) s poučením o následkoch nedostavenia sa
vrátane možnosti rozhodnutia podľa odseku 1,
b) žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu
boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia
tejto povinnosti (§ 114 ods. 2),
c) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami,
(3) Skutkovým základom rozsudku podľa odseku 1 je žalobcom tvrdený skutkový
stav, ak ho súd považuje za nesporný.
(4) Ak sú v jednej veci niekoľkí žalovaní, rozsudkom podľa odseku 1 možno
rozhodnúť len vtedy, ak každý z nich spĺňa podmienky uvedené v odseku 2.
(5) Rozsudkom pre zmeškanie nemožno rozhodnúť
a) vtedy, ak by rozsudok spôsobil vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu
medzi účastníkmi,
b) v spore vzniknutom z medzinárodného obchodného styku,
c) v spore, ktorý účastníci nemôžu skončiť súdnym zmierom,
d) v spore, v ktorom sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo
spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, ak zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky.
§ 153c
(1) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na
ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie,
zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať.
(2) Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre
zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný
odvolanie nepodal.
§ 153d
(1) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa § 119 ods. 1, súd
môže na návrh všetkých účastníkov vyhlásiť rozsudok, ktorým spravodlivo
usporiada veci účastníkov konania podľa stavu v čase vyhlásenia tohto rozsudku.
Súd rozsudok iba ústne odôvodní a doručí ho hneď po jeho vyhlásení prítomným
účastníkom a neprítomným účastníkom ho odošle do troch dní; písomné vyhotovenie
nemusí obsahovať odôvodnenie. Ak ide o rozsudok, ktorý možno v budúcnosti
zmeniť podľa § 163, v odôvodnení sa uvedú len okolnosti rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok.
(2) Účastník konania sa nemôže vzdať odvolania proti rozsudku podľa odseku 1.
Včas podaným odvolaním účastníka konania proti ktorémukoľvek výroku sa rozsudok
vydaný podľa odseku 1 zrušuje a súd prvého stupňa v konaní pokračuje; odvolanie
nemusí obsahovať dôvody.
(3) Odvolanie podľa odseku 2 môže podať aj vedľajší účastník, ak z právneho
predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším
účastníkom.
(4) V rozsudku sa uvedie poučenie podľa odseku 2.
§ 154
(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok,
ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
§ 155
(1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje
samostatne.
(2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť v cudzej mene, ak to
neodporuje okolnostiam prípadu a ak
a) predmet konania je vyjadrený v cudzej mene a účastník, ktorý má plniť, je
devízovým tuzemcom a má účet v cudzej mene, alebo
b) niektorý z účastníkov je devízovým cudzozemcom.
(3) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným
spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia vyplývajúci z
osobitného predpisu.16a)
(4) Účastník konania má právo uverejniť právoplatné rozhodnutie súdu okrem
rozhodnutí týkajúcich sa maloletých. Súd môže účastníkovi, ktorého návrhu sa
vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na náklady účastníka,
ktorý v spore neuspel, vo veciach ochrany práv porušených alebo ohrozených
nekalým súťažným konaním vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva,
vo veciach ochrany práv spotrebiteľa, vo veciach ujmy na zdraví spôsobenej pri
poskytovaní zdravotníckej starostlivosti a vo veciach ochrany osobnosti. Vo
výroku rozsudku určí na základe návrhu rozsah, formu, spôsob uverejnenia a sumu
nákladov na uverejnenie, prípadne výšku preddavku, ktorý je potrebné zložiť
účastníkovi konania, ktorého návrhu sa vyhovelo.
§ 156
(1) Rozsudok sa vyhlasuje vždy verejne; vyhlasuje ho predseda senátu alebo
samosudca v mene Slovenskej republiky. Uvedie pritom výrok rozsudku spolu s
odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti výkonu rozhodnutia.
(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení konania, ktoré rozsudku
predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí
pojednávanie najdlhšie na tri týždne; v takom prípade súd doručí rozsudok
prítomným účastníkom hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a
neprítomným účastníkom ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenie § 119 ods.
2 sa v tomto prípade nepoužije.
(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej
tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
§ 157
(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej
republiky" uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov a prísediacich,
presné označenie účastníkov a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie
prejednávanej veci, znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o lehote na podanie
odvolania a náležitostiach odvolania podľa § 205 ods. 1 a 2, poučenie o
možnosti výkonu rozhodnutia a deň a miesto vyhlásenia.
(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný
účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami
sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako
vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
(3) Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov
alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení
rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
(4) V odôvodnení rozsudkov podľa § 114 ods. 5, § 153a ods. 1 a § 153b ods. 1
uvedie súd iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorého rozhodol.
§ 158
(1) Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje predseda senátu alebo samosudca. Ak
ho nemôže podpísať predseda senátu, podpíše ho iný člen senátu, a ak rozhodol
samosudca, iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
(2) Rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne
ich zástupcom do vlastných rúk.
(3) Súd doručí Komisii a protimonopolnému úradu kópiu rozsudku, ktorým
uplatňoval ustanovenia osobitného predpisu6), bezodkladne po doručení rozsudku
účastníkom konania.
(4) Ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak, rozsudok sa vyhotoví
a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia; vo veciach týkajúcich sa maloletých
detí sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.
§ 159
(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány;
ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
(3) Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
§ 159a
Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o
neplatnosti právneho úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o
určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu,
ktorá nadobudla vecné právo k tejto nehnuteľnosti v čase, keď v katastri
nehnuteľností bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní.
§ 160
(1) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že
peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky
zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.
(2) Ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba
ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.
(3) Ak súd uložil povinnosť vypratať byt, za ktorý treba zabezpečiť bytovú
náhradu, nie je účastník povinný byt vypratať, dokiaľ sa preňho nezabezpečí
náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka náhradné ubytovanie postačí.
§ 161
(1) Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
(2) Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť.
(3) Právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
§ 162
(1) Pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich
doručenia.
(2) Predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo
pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.
(3) Na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku
rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej
alebo značnej ujmy.
§ 163
(1) Rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti,
ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena
rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
(2) Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
§ 164
Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako
aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné
uznesenie nenadobudne právoplatnosť.
§ 165
(1) Pokiaľ nemá odôvodnenie rozsudku podklad v zistení skutkového stavu, môže
účastník pred tým, ako rozsudok nadobudne právoplatnosť, navrhnúť, aby
odôvodnenie bolo opravené.
(2) Ak súd prvého stupňa nevyhovie návrhu, predloží vec odvolaciemu súdu, ktorý
o oprave rozhodne.
(3) O oprave dôvodov rozhoduje súd uznesením. Pojednávanie netreba nariaďovať.
§ 166
(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách
konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od
doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý
nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu.
(2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie
rozsudku, uznesením návrh zamietne.
(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného
rozsudku.
Uznesenie
§ 167
(1) Ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje
najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí
návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o
trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.
(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
§ 168
(1) Uznesenie vyhlasuje predseda senátu alebo samosudca prítomným účastníkom.
(2) Uznesenie súd doručí účastníkom, ak je proti nemu odvolanie alebo ak to je
pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa účastníkom
ukladá nejaká povinnosť.
§ 169
(1) V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal, ďalej
označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a
miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až
na právoplatnosť rozhodnutia.
(2) Písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje návrhu, ktorému
nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí
obsahovať odôvodnenie. Uznesenie o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania musí vždy obsahovať odôvodnenie.
(3) Ak sa uznesenie nedoručuje, stačí v písomnom vyhotovení uviesť výrok a deň
vydania.
§ 170
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd je viazaný uznesením, len čo ho
vyhlásil; ak nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo doručené, a ak netreba
doručovať, len čo bolo vyhotovené.
(2) Uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, nie je však súd viazaný.
(3) Uznesenie o prerušení konania sa nepovažuje za uznesenie o vedení konania.
§ 171
(1) Lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je
uznesenie vykonateľné.
(2) Ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie
vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo
vyhlásené alebo vyhotovené.
(3) Ak je uznesenie podľa zákona alebo podľa rozhodnutia súdu vykonateľné až po
právoplatnosti, plynie lehota na plnenie až od právoplatnosti uznesenia.
(4) Uznesenie, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie podľa § 75a, je
vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo
vyhotovené.
Platobný
rozkaz
§ 172
(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej
sumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze
uloží odporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil
navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej
lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému
rozkazu sa musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
(2) Platobný rozkaz nemožno vydať, ak nie je známy pobyt odporcu alebo ak by sa
mal platobný rozkaz doručiť odporcovi do cudziny.
(3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, nariadi pojednávanie.
(4) Platobný rozkaz možno vydať aj na cudziu menu za podmienok ustanovených v §
155 ods. 2.
(5) Platobný rozkaz možno vydať aj v prospech viacerých navrhovateľov alebo aj
proti viacerým odporcom.
(6) Zmenu návrhu na začatie konania (§ 95) alebo čiastočné späťvzatie návrhu na
začatie konania (§ 96) pred vydaním platobného rozkazu súd vybaví tak, že
platobný rozkaz vydá v rozsahu, ktorý vyplýva z navrhovateľom uskutočneného
posledného podania pred vydaním platobného rozkazu a odporcovi (odporcom) spolu
s návrhom na začatie konania doručí všetky zmeny a čiastočné späťvzatia návrhu
na začatie konania uskutočnené v čase od začatia konania do vydania platobného
rozkazu. O týchto podaniach pred vydaním platobného rozkazu osobitne
nerozhoduje, ak o návrhu na začatie konania rozhodne platobným rozkazom; v
konaní nasledujúcom po vydaní platobného rozkazu je predmetom konania takto
upravený posledný návrh.
(7) Ak sa v návrhu uplatňuje právo, ktoré je v časti v zjavnom rozpore s
právnymi predpismi, súd so súhlasom navrhovateľa vydá platobný rozkaz len v tej
časti, ktorej sa rozpor netýka; oznámením súhlasu sa predmetom konania stáva
iba táto časť návrhu a o zvyšnej časti súd nerozhoduje. Predmetom konania
zostáva tá časť návrhu, o ktorej súd rozhodol platobným rozkazom aj po jeho
vydaní; to platí aj v prípade, ak bol podaný odpor.
(8) Ak navrhovateľ predloží spolu s návrhom na začatie konania platobný rozkaz
na tlačive vydanom podľa vzoru uvedenom v osobitnom predpise a na vydanie
platobného rozkazu sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny
poplatok, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od
splnenia týchto podmienok.
(9) Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy
a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje
neprijateľné podmienky.
§ 173
(1) Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné
doručenie je vylúčené.
(2) Ak platobný rozkaz nemožno doručiť čo i len jednému z odporcov, súd ho
uznesením zruší v plnom rozsahu. To neplatí, ak sa platobný rozkaz týka
niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba (§ 91 ods. 1). Súd
zruší platobný rozkaz spravidla až spolu s ďalším úkonom vo veci samej,
prípadne spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí.
(3) Pred tým, ako súd uznesením zruší platobný rozkaz podľa odseku 2, môže
vyzvať navrhovateľa, aby oznámil miesto pobytu odporcu, ak má o ňom vedomosť, a
poučí ho o následkoch nemožnosti doručenia platobného rozkazu.
(4) Ak sa doručuje platobný rozkaz osobám, ktorým je možné doručovať písomnosti
ukladaním na súde podľa § 49, súd s doručením platobného rozkazu doručuje aj
poučenie podľa § 49 ods. 2 až 5.
§ 174
(1) Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor s odôvodnením, má účinky
právoplatného rozsudku.
(2) Ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie.
Opravným prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom
bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal platobný rozkaz.
(3) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený
v platobnom rozkaze,
c) neoprávnenou osobou.
(4) Ak nie sú splnené podmienky na odmietnutie odporu, súd odpor bezodkladne
odošle navrhovateľovi a môže ho vyzvať, aby sa k odporu písomne vyjadril v
lehote určenej súdom.
(5) Ak navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť po vydaní platobného rozkazu
a v lehote podľa § 172 ods. 1, platobný rozkaz zruší a konanie zastaví súd,
ktorý ho vydal. Rovnako postupuje súd, ktorý platobný rozkaz vydal, aj pri
čiastočnom späťvzatí návrhu v časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(6) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v
platobnom rozkaze sa postupuje podľa § 164.
§ 174a
Európsky platobný rozkaz
(1) Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného
predpisu.16b)
(2) Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné
doručenie je vylúčené; to neplatí, ak sa európsky platobný rozkaz doručuje
zástupcovi odporcu.
(3) Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.
(4) Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, pokiaľ osobitný
predpis neustanovuje inak.16b)
§ 174b
Rozkaz na plnenie
(1) Súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať rozkaz na plnenie, ak sa v návrhu uplatňuje právo na plnenie inej
povinnosti než zaplatenie peňažnej sumy, vyplývajúce zo skutočností uvedených
navrhovateľom. V rozkaze na plnenie súd uloží odporcovi, aby v lehote určenej
súdom nie kratšej ako 15 dní plynúcej od doručenia rozkazu na plnenie splnil
uloženú povinnosť a uhradil trovy konania alebo v tej istej lehote podal odpor
na súde, ktorý rozkaz na plnenie vydal; odpor proti rozkazu na plnenie sa musí
odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
(2) Rozkaz na plnenie môže vydať iba sudca.
(3) Na rozkaz na plnenie sa primerane použijú ustanovenia § 172 ods. 2, 3, 5 až
7 a 9 a § 173 a 174.
§ 175
Zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz
(1) Ak navrhovateľ predloží v prvopise zmenku alebo šek, o pravosti ktorých
niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie práva, súd vydá
na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz, v ktorom
odporcovi uloží, aby do troch dní zaplatil požadovanú sumu a uhradil trovy
konania alebo aby v tej istej lehote podal námietky, v ktorých musí uviesť
všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu alebo šekovému platobnému
rozkazu namieta. Zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz sa musí
doručiť do vlastných rúk odporcu. Ak nemožno návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu alebo šekového platobného rozkazu vyhovieť, nariadi súd
pojednávanie.
(2) Ak odporca nepodá námietky včas alebo ak ich vezme späť, má zmenkový
platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz účinky právoplatného rozsudku.
Neskoro podané námietky, námietky, ktoré neobsahujú odôvodnenie, alebo
námietky, ktoré nie sú podané oprávnenou osobou, súd odmietne.
(3) Ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie;
na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti
alebo či ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedkom len proti výroku o
trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý
vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz.
(4) Ak je návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu alebo šekového
platobného rozkazu vzatý späť celkom po vydaní zmenkového platobného rozkazu
alebo šekového platobného rozkazu pred jeho právoplatnosťou, súd, ktorý
zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz vydal so súhlasom
odporcu, uznesením zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz zruší
a konanie zastaví. Rovnako postupuje aj pri čiastočnom späťvzatí návrhu v
časti, ktorej sa späťvzatie návrhu týka.
(5) Ak odporca do vyhlásenia rozsudku podľa odseku 3 vezme späť podané
námietky, súd uznesením rozhodne o pripustení späťvzatia námietok a o náhrade
trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo
šekového platobného rozkazu. Právoplatnosťou uznesenia o pripustení späťvzatia
námietok nadobúda zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz
právoplatnosť.
(6) Ak súd schváli zmier po vydaní zmenkového platobného rozkazu alebo šekového
platobného rozkazu, súd súčasne uznesením zruší vydaný zmenkový platobný rozkaz
alebo šekový platobný rozkaz.
(7) Pri oprave chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností v
zmenkovom platobnom rozkaze alebo šekovom platobnom rozkaze sa postupuje podľa
§ 164.
(8) Súd postupuje podľa odsekov 1 až 7 aj vtedy, ak navrhovateľ predloží v
prvopise oddelene prevedený záložný list skladiskového záložného listu alebo
tovarový záložný list, 17) o ktorých pravosti niet dôvodu pochybovať, a ďalšie
listiny potrebné na uplatnené práva.
PIATA
HLAVA
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Konanie
o dedičstve
§ 175a
(1) Príslušný orgán štátnej správy poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo
svojom matričnom obvode súdu príslušnému na prejednanie dedičstva.
(2) Súd začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo
bol vyhlásený za mŕtveho. Uznesenie o začatí konania netreba doručiť.
(3) Súd rozhoduje uznesením; uznesenie podľa § 175k ods. 1 a 2, § 175l, 175p,
175q a 175t sa doručuje do vlastných rúk.
§ 175b
Účastníkmi konania sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú
poručiteľovými dedičmi, a ak takých osôb niet, štát. Poručiteľov veriteľ je
účastníkom konania v prípade § 175p, v prípade, keď sa vyporiadava jeho
pohľadávka, a pri likvidácii dedičstva. V konaní podľa § 175h ods. 2 je
účastníkom konania iba ten, kto sa postaral o pohreb.
§ 175c
Súd bez meškania vykoná vyšetrenie v evidencii závetov uložených u notára v
úschove, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej
evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov
(ďalej len "závet"), a u ktorého notára je uložený.
§ 175d
(1) V predbežnom vyšetrení si súd najmä obstará údaje potrebné pre zistenie
dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov a či dedičia, ktorým
bol poručiteľ zákonným zástupcom, potrebujú ustanoviť opatrovníka.
(2) Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah; na dožiadanie
súdu tak urobí aj notár, ktorý má závet v úschove.
(3) Ak dôjde k zisteniu stavu a obsahu závetu, založí sa jeho originál, pokiaľ
závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených
závetov vedenej na súde.
§ 175e
(1) Ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, urobí súd
aj bez návrhu neodkladné opatrenia, najmä zabezpečí dedičstvo, zverí veci osobnej
potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o
predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných
nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti (ďalej len
"správca").
(2) Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä jeho uložením na súde alebo u
uschovávateľa, zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste,
zákazom výplaty u dlžníka poručiteľa alebo súpisom na mieste samom.
(3) Pri predaji hnuteľných vecí postupuje súd primerane podľa ustanovení o
výkone rozhodnutia predajom hnuteľných vecí, ibaže by prikročil k inému spôsobu
predaja.
(4) Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych
poručiteľovi; za správcu môže byť ustanovený aj notár, pokiaľ v tomto konaní
nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za
správcu osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku. Za správcu možno ustanoviť
iba toho, kto s ustanovením súhlasí.
(5) Neodkladné opatrenia môže vykonať podľa možnosti a potreby ktorýkoľvek súd.
§ 175f
(1) Správca robí po dobu konania o dedičstve úkony nevyhnutné na uchovanie
majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.
Správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon
alebo mu uloží súd. Ak to súd uloží, predkladá mu správca priebežné správy o
svojej činnosti.
(2) Z dôležitých dôvodov môže súd zbaviť správcu funkcie. Podľa potreby
ustanoví nového správcu. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa
odseku 1. Správca, ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať
nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.
(3) Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom
súdu konečnú správu o svojej činnosti. Súd potom rozhodne o odmene a náhrade
hotových výdavkov správcu, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo, ktoré
nie je predlžené; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného
pomeru čistej hodnoty ich dedičských podielov. V ostatných prípadoch platí
tieto trovy štát.
§ 175g
Pri obstarávaní úplného podkladu pre rozhodnutie, pri predbežnom vyšetrení,
zabezpečení dedičstva, najmä pri jeho ochrane proti neoprávneným zásahom, pri
predaji vecí, zisťovaní hodnoty poručiteľovho majetku a súpise na mieste samom
spolupôsobí na požiadanie súdu príslušný orgán štátnej správy alebo samosprávy.
§ 175h
(1) Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví.
(2) Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, môže ho súd vydať tomu,
kto sa postaral o pohreb, a konanie zastaví.
(3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 sa nemožno odvolať.
§ 175i
(1) Ak konanie nebolo zastavené podľa § 175h, upovedomí súd tých, o ktorých sa
možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti
dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve
dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov
predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia
dedičstva.
(2) Upovedomenie včítane poučenia doručí súd do vlastných rúk alebo ho dá ústne
a v zápisnici uvedie, že sa tak stalo.
§ 175j
Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd
potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu
podľa § 462 Občianskeho zákonníka.
§ 175k
(1) Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a
popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, vyšetrí súd
podmienky dedičského práva oboch a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je
dedičom.
(2) Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných
skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov,
ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo
uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu. Ak žaloba nebude podaná v
lehote, pokračuje súd v konaní bez zreteľa na tohto dediča.
(3) Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na
zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.
§ 175l
(1) Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v
bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na
súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného
predpisu18).
(2) Majetok uvedený v odseku 1 sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým
manželom a dedičmi uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice. Ak medzi nimi
nedôjde k dohode, vyporiada tento majetok súd príslušný na konanie o dedičstve.
Ak rozhodnutie závisí od skutočnosti, ktorá zostala medzi účastníkmi sporná,
postupuje súd podľa § 175k ods. 3.
(3) Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo
rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku podľa odseku 2 obsahuje vymedzenie
rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z
tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
(4) Ak sa zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, ďalší
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa
postupuje podľa odseku 2.
(5) Podľa predchádzajúcich ustanovení sa postupuje aj v prípade, keď poručiteľ
bol v čase smrti spoluvlastníkom majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, ktoré zaniklo inak než smrťou poručiteľa, ak toto spoluvlastníctvo
nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a o jeho vyporiadaní sa nezačalo
konanie na súde.
§ 175m
Súd zistí poručiteľov majetok a jeho dlhy a vykoná súpis aktív a pasív. Tým nie
sú dotknuté ustanovenia § 175k ods. 3 a § 175l ods. 1 druhej vety.
§ 175n
Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili
svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a poučí ich o tom, že dedičia
nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky včas neoznámili, pokiaľ je
uspokojením pohľadávok ostatných veriteľov vyčerpaná cena dedičstva, ktoré
dedičia nadobudli. Uznesenie súd uverejní vyvesením na úradnej tabuli súdu.
§ 175o
(1) Na podklade zistenia podľa § 175m určí súd všeobecnú cenu majetku, výšku
dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti
poručiteľa. Za všeobecnú cenu majetku určí súd sumu zhodne tvrdenú účastníkmi;
ak sú tvrdenia rozdielne, vykoná súd na jej zistenie potrebné dôkazy.
Ustanovenie § 136 sa použije primerane.
(2) Ak súd zistí skôr, než je dedičské konanie právoplatne skončené, nové
skutočnosti, ktoré vyžadujú zmenu tohto uznesenia, vykoná potrebnú opravu novým
uznesením.
§ 175p
(1) Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá
veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu
schváli, ak neodporuje zákonu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po
právoplatnosti rozhodnutia.
(2) Ak sa po právoplatnom skončení konania objaví ďalší majetok, postupuje sa
podľa odseku 1. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
§ 175q
(1) Súd v uznesení o dedičstve
a) potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi alebo
b) potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu, alebo
c) schváli dohodu o vyporiadaní dedičstva alebo dohodu o prenechaní predlženého
dedičstva na úhradu dlhov alebo
d) potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, ak medzi
účastníkmi nedôjde k dohode, alebo vykoná vyporiadanie18a) medzi dedičmi a
rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol, alebo
e) neschváli dohodu o vyporiadaní18a) dedičstva a potvrdí nadobudnutie
dedičstva podľa dedičských podielov alebo vykoná vyporiadanie medzi dedičmi a
rozhodne o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol.
(2) Súčasťou uznesenia podľa odseku 1 môže byť aj uznesenie podľa § 175l a
175o.
§ 175r
Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo
urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením
súdu.
§ 175s
(1) Prejednanie dedičstva je skončené
a) nadobudnutím právoplatnosti uznesenia vydaného podľa § 175p a 175q, alebo
b) vydaním osvedčenia o dedičstve za podmienok uvedených v § 175zca.
(2) Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie
dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia
sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v
konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané. Zároveň sa upovedomí
ten, u koho sú tieto hodnoty uložené, o tom, komu sa majú vydať; ak táto osoba
nie je známa alebo jej pobyt nie je známy, postupuje sa primerane podľa § 185g.
(3) Lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončilo. Ak sa prejednanie dedičstva skončilo
vydaním osvedčenia o dedičstve, lehota podľa § 185g ods. 1 začína plynúť odo
dňa, keď osvedčenie o dedičstve nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o
dedičstve.
§ 175t
(1) Ak je dedičstvo predlžené a ak nedôjde k dohode podľa § 175p, môže súd
uznesením nariadiť likvidáciu dedičstva. Rozhodne o tom aj bez návrhu. Rovnako
súd postupuje, ak štát navrhol likvidáciu dedičstva preto, že veriteľ odmietol
prijať na úhradu svojej pohľadávky vec z dedičstva.
(2) O nariadení likvidácie vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu
oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí, a upozorní ich, že
pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii uspokojené, zaniknú. Toto uznesenie
vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(3) Len čo uznesenie o nariadení likvidácie dedičstva nadobudlo právoplatnosť,
nepostupuje sa už podľa § 175p až 175s.
§ 175u
(1) Likvidáciu dedičstva súd vykoná speňažením všetkého poručiteľovho majetku.
Súdny komisár je povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby
majetok speňažil za cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný majetok za
obdobných podmienok obvykle predáva.
(2) O majetku poručiteľa, ktorý sa nepodarilo takto speňažiť, rozhodne súd, že
pripadá štátu s účinnosťou ku dňu smrti poručiteľa.
§ 175v
(1) Súd vykoná rozvrh výťažku speňaženia majetku poručiteľa (ďalej len
"výťažok") medzi veriteľov.
(2) Z výťažku uhradí súd postupne pohľadávky podľa týchto skupín:
a) náklady poručiteľovej choroby a primerané náklady jeho pohrebu, trovy
konania a splatné výživné,
b) dlžné dane a poplatky,
c) ostatné pohľadávky.
(3) Ak úhrn pohľadávok prevyšuje v prvej skupine výťažok, uhradia sa tieto
pohľadávky pomerne. Obdobne sa postupuje v ďalších skupinách, pričom však v
skupine c) sa uhradia pred ostatnými pohľadávkami pohľadávky zabezpečené
obmedzením prevodu nehnuteľností alebo záložnými právami.
(4) Právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené
pohľadávky veriteľov. Ak však vyjde najavo ďalší poručiteľov majetok, rozdelí
ho súd veriteľom do výšky ich neuspokojených pohľadávok bez zreteľa na tento
zánik. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo.
§ 175w
Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie
za mŕtveho, zruší súd uznesenie o dedičstve podľa § 175p a 175q.
§ 175x
(1) Ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve
skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175zca) nejaký poručiteľov
majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o
tomto majetku konanie o dedičstve. Ak sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o
dedičstve sa nevykoná.
(2) V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu
alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začať
konanie aj bez návrhu.
(3) Ak sa konanie o znovuobjavenom majetku začalo na návrh niektorého z dedičov
napriek tomu, že tento majetok bol medzi dedičmi sporný a dedič musel mať o
spornosti vedomosť, náhradu odmeny notára a jeho výdavkov v prípade zastavenia
konania platí tento dedič.
§ 175y
(1) Nezaradenie majetku alebo dlhov do aktív a pasív dedičstva v dôsledku
postupu podľa § 175k ods. 3 nebráni účastníkom konania, aby sa domáhali svojho
práva žalobou mimo konania o dedičstve.
(2) Okrem prípadu, keď sa vykonala likvidácia dedičstva, nebráni uznesenie súdu
tomu, kto nebol účastníkom konania o dedičstve, z ktorého uznesenie vzišlo, aby
sa domáhal svojho práva žalobou.
§ 175z
(1) Ak prejednanie dedičstva nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky,
vykoná súd predbežné vyšetrenie a vydá účastníkom na ich žiadosť úradné
potvrdenie o výsledku tohto vyšetrenia.
(2) Ak sa má majetok vydať do cudziny, upovedomí o tom súd tuzemských dedičov a
veriteľov oznámením, ktoré sa vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli súdu;
známym účastníkom sa toto oznámenie doručí.
Činnosť
notárov v konaní o dedičstve
§ 175za
Notári so sídlom v obvode okresného súdu sú rovnomerne poverovaní úkonmi v
konaní o dedičstve podľa rozvrhu, ktorý na návrh príslušnej notárskej komory
vydá predseda krajského súdu na každý kalendárny rok.
§ 175zb
(1) Súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu
upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potom poverí úkonmi
v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.
(2) Odňatie veci podľa odseku 1 nie je súdnym rozhodnutím.
§ 175zc
(1) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený zástupca, náhradník alebo
bude vymenovaný nový notár, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.
(2) Ak v súlade s osobitným predpisom bude ustanovený za zástupcu notársky
kandidát, považuje sa na účely tohto zákona po dobu zastupovania za notára. Súd
však rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov notára, ktorého zástupca
zastupuje. Osobitný predpis ustanovuje, akým spôsobom sa určí podiel zástupcu
na odmene notára.
§
175zca
Osvedčenie o dedičstve
(1) Notár poverený súdom (§ 38 ods. 1) vydá so súhlasom účastníkov osvedčenie o
dedičstve, ak
a) dedičstvo nadobudol jediný dedič,
b) dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c) dedičia sa vyporiadali medzi sebou dohodou,
d) dedičia uzavreli s veriteľmi poručiteľa dohodu o prenechaní predlženého
dedičstva na úhradu dlhov.
(2) Osvedčenie o dedičstve obsahuje najmä
a) označenie súdneho komisára,
b) označenie dedičskej veci,
c) označenie účastníkov a ich zástupcov,
d) vyhlásenie dedičov o spôsobe a obsahu vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov zaniknutého smrťou poručiteľa,
e) obsah osvedčovanej skutočnosti,
f) ak ide o spoluvlastníkov, výšku ich spoluvlastníckych podielov vyjadrených
zlomkom z celku,
g) údaj o odmene notára a o jeho hotových výdavkoch,
h) ďalšie údaje, najmä údaje potrebné na zápis práva k nehnuteľnosti do
katastra nehnuteľností, 19)
i) podpisy účastníkov a ich vyhlásenie, že súhlasia s obsahom osvedčenia,
j) poučenie o tom, že účastník konania môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o
dedičstve požiadať súd o pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až
175z,
k) miesto a dátum vydania osvedčenia o dedičstve,
l) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
(3) Pri vydávaní osvedčenia o dedičstve sa postupuje primerane podľa § 175b až
175q. Osvedčenie o dedičstve vydá notár prítomným účastníkom alebo ich
zástupcom.
(4) Účastník môže do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve požiadať súd o
pokračovanie v konaní o dedičstve podľa § 175l až 175z. Ak žiadosť nie je včas
podaná, osvedčenie o dedičstve nadobudne účinky právoplatného uznesenia o
dedičstve [§ 175q ods. 1 písm. a) až c), § 175l a 175o]; včas podanou žiadosťou
osvedčenie o dedičstve stráca platnosť a súd pokračuje v konaní bez zreteľa na
jeho vydanie.
(5) Účastník sa môže vzdať práva na podanie žiadosti podľa odseku 4. V tomto
prípade dňom vzdania sa práva na podanie žiadosti všetkými účastníkmi nadobudne
osvedčenie o dedičstve účinky právoplatného uznesenia o dedičstve.
(6) Na opravu osvedčenia o dedičstve sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu20).
(7) Písomnosti, ktoré je potrebné doručiť účastníkom konania, doručuje notár.
To neplatí pre rozhodnutia, ktoré môže vydať iba súd.
§ 175zd
(1) Ak sa prejednanie dedičstva neskončilo vydaním osvedčenia o dedičstve,
notár pripraví všetky potrebné podklady na vydanie uznesenia súdu a návrh na
uznesenie súdu a vyúčtuje svoju odmenu a hotové výdavky21). Ak podklady nie sú
úplné alebo návrh na uznesenie súdu nie je po vecnej stránke správny, súd môže
vec vrátiť notárovi s pokynom na doplnenie konania alebo na zmenu návrhu
uznesenia; pokynom súdu je notár viazaný.
(2) Notár má právo podať odvolanie proti výroku o odmene a hotových výdavkoch.
Starostlivosť
súdu o maloletých
§ 176
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o
maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých
detí, o styku rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými
deťmi, o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností,
alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých úkonov maloletého
dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem
toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej
starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o
takejto náhradnej starostlivosti.
(2) O ostatných veciach vrátane rozhodnutia v konaní o vrátení dieťaťa, ktoré
bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané, sa rozhoduje uznesením.
(3) Ak zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa
začatia konania. Konanie možno predĺžiť, len ak z vážnych dôvodov a z
objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne vykonávať úkony na
vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.
(4) Ak sú splnené všetky náležitosti návrhu na začatie konania o zverení
dieťaťa do starostlivosti budúceho osvojiteľa, súd rozhodne bez zbytočného
odkladu, najneskôr do troch mesiacov od podania takého návrhu; inak do troch
mesiacov odo dňa, keď bol návrh doplnený alebo opravený.
(5) Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých môže súd rozhodnúť rozkazom na
plnenie len na návrh, ak mu v celom rozsahu vyhovie.
§ 177
(1) Ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v
obvode ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec
príslušnému súdu.
(2) Ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže
príslušný súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme
maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho
nadriadený súd.
§ 178
(1) Súd vedie rodičov, poručníkov, prípadne opatrovníkov maloletých k riadnemu
plneniu povinností pri starostlivosti o maloletého. Vybavuje podnety a
upozornenia fyzických osôb a právnických osôb ohľadne výchovy maloletého a robí
vhodné opatrenia.
(2) O vhodnosti a účelnosti navrhnutých alebo zamýšľaných opatrení súd
spravidla zistí názor orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
orgánu obce, prípadne aj fyzických osôb a právnických osôb, ktoré sú oboznámené
s pomermi. Ak je to vhodné, vyslúchne o nich aj maloletého.
§ 179
Ak je pre platnosť právneho úkonu, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého,
potrebné schválenie súdu, súd ho schváli, ak je to v záujme maloletého.
§ 180
(1) Súdom ustanovený poručník maloletého zloží do rúk samosudcu sľub, že bude
riadne a v najlepšom záujme dieťaťa vykonávať svoje povinnosti a že bude pritom
dbať na pokyny súdu. Po zložení sľubu mu samosudca vydá listinu obsahujúcu
poverenie na výchovu, zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa a
vymedzenie rozsahu práv a povinností vyplývajúcich z tohto poverenia.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na opatrovníka ustanoveného
súdom podľa osobitného predpisu.
(3) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka,
a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately.
(4) Súd dohliada na správu majetku maloletého dieťaťa vykonávanú poručníkom
alebo opatrovníkom; postupuje pri tom podľa osobitného predpisu22).
§ 180a
Konanie o osvojiteľnosti
(1) Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa osobitného
predpisu, 23) môže začať aj bez návrhu konanie o osvojiteľnosti.
(2) Účastníkmi konania sú dieťa a jeho rodičia. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý
dosiahol vek šestnásť rokov, je účastníkom konania, aj keď nie je zákonným
zástupcom dieťaťa. V tomto konaní má procesnú spôsobilosť. Maloletý rodič
dieťaťa, ktorý nedosiahol vek šestnásť rokov, musí byť v tomto konaní zastúpený
svojím zákonným zástupcom.
(3) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania, ak sú pozbavení rodičovských
práv a povinností, ak boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom
rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch
je účastníkom konania poručník.
(4) Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak dali súhlas na
osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
(5) Súd v konaní vždy vypočuje toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza,
alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je
maloleté dieťa umiestnené. Súd v konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na
strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
(6) O osvojiteľnosti rozhodne súd rozsudkom bez zbytočného odkladu, najneskôr
do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o
tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
§ 180b
Súd na návrh rozhodnutie o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov.
Návrh je možné podať len do času, kým nie je maloleté dieťa odovzdané na
základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Konanie
o osvojenie
§ 181
(1) Účastníkmi konania sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník,
osvojiteľ a jeho manžel.
(2) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení
rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne
úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom konania poručník.
(3) Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania ani v prípade, ak na
osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa osobitného predpisu24); to platí aj
v prípadoch, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4) Manžel osvojiteľa nie je účastníkom konania, ak na osvojenie nie je
potrebný jeho súhlas.
(5) O osvojení rozhodne súd bez zbytočného odkladu, najneskôr do jedného roka
od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych
príčin nemožno vykonať dôkazy.
§ 182
(1) Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak toto dieťa je schopné pochopiť
význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá
osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2) Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
§ 183
(1) Na základe lekárskeho vyšetrenia súd zistí, či sa zdravotný stav
osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami
vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2) Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z
hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má
osvojiteľ.
§ 184
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude
osvojenec mať.
§ 185
Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa
alebo aj bez návrhu.
Konanie
o úschovách
§ 185a
(1) Na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné veci
hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.
(2) Návrh na prijatie do úschovy musí obsahovať vyhlásenie toho, kto peniaze,
cenné papiere alebo iné veci do úschovy skladá (ďalej len
"zložiteľ"), že záväzok, ktorého predmetom sú hodnoty skladané do
úschovy, nemožno splniť, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní
alebo že zložiteľ má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo že
zložiteľ veriteľa nepozná.
(3) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí účastníkom do
vlastných rúk.
§ 185b
Účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú
peniaze, cenné papiere alebo iné veci určené (ďalej len "príjemca").
Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy je účastníkom konania aj ten,
kto uplatňuje právo na predmet úschovy.
§ 185c
Ak si úschova vyžiada trovy, uloží súd zložiteľovi, aby zložil primeraný
preddavok na trovy. Ak sa preddavok v určenej lehote nezaplatí, súd návrh na
prijatie úschovy zamietne; súd takisto zamietne návrh na prijatie úschovy, ak
sa vec nehodí na úschovu vôbec alebo ak sa nenájde vhodný spôsob úschovy.
§ 185d
(1) Predmet úschovy vydá súd príjemcovi na jeho žiadosť. Ak k zloženiu došlo
preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy
alebo že niekto iný, koho súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu
úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy potrebný súhlas všetkých
účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do
úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené
pre neznámeho veriteľa.
(2) Zložiteľovi vydá súd predmet úschovy na jeho žiadosť,
a) ak príjemca prejaví s týmto postupom súhlas, alebo
b) ak vyhlási príjemca súdu, že predmet úschovy neprijíma, alebo
c) ak sa príjemca nevyjadrí v lehote určenej súdom, hoci bol na také následky
upozornený.
(3) Inej osobe, než ktorá je uvedená v odsekoch 1 a 2, žiadajúcej o vydanie
predmetu úschovy, ho vydá súd len so súhlasom zložiteľa a príjemcu.
§ 185e
Ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu
odporoval, je povinný súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.
§ 185f
Ak súd prijíma do úschovy veci v prípadoch ustanovených osobitnými zákonnými
predpismi, spravuje sa ustanoveniami príslušného predpisu, a ak ich niet,
ustanoveniami § 185a až 185h, a to primerane podľa povahy úschovy a jej účelu.
§ 185g
(1) Ak uplynula lehota troch rokov od právoplatnosti uznesenia o prijatí do
úschovy, prípadne odo dňa, keď predmet úschovy mal byť podľa návrhu vydaný
zložiteľovi, rozhodne súd, že predmet úschovy pripadne štátu, ak sa oň nikto
neprihlási do troch rokov odo dňa vyhlásenia tohto uznesenia. Toto uznesenie
súd vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(2) Ak po vydaní rozhodnutia v lehote podľa odseku 1 dôjde žiadosť o vydanie
predmetu úschovy, postupuje súd podľa § 185d.
(3) Uplynutím lehoty uvedenej v uznesení podľa odseku 1, ak sa v tejto lehote
žiadosť o vydanie predmetu úschovy nepodala, pripadne predmet úschovy štátu.
Uplynutím tejto lehoty nadobudne štát predmet úschovy aj vtedy, ak sa podanej
žiadosti právoplatným uznesením nevyhovelo.
§ 185h
Ak predmet úschovy pripadne štátu, zaniknú práva účastníkov i iných osôb k
predmetu úschovy.
Konanie
o umorenie listín
§ 185i
(1) Umoriť možno stratenú alebo zničenú listinu, ktorú treba predložiť na
uplatnenie práva.
(2) V konaní pred súdom nemožno umoriť také listiny, ktoré podľa zákona je
oprávnená umoriť právnická osoba, ktorá ich vystavila.
(3) Umoreniu nepodliehajú peniaze, lotériové žreby, tikety, lístky a známky
denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.), kupóny a talóny cenných
papierov, listiny, s ktorými je spojené právo uhrádzať určitej právnickej osobe
v tuzemsku cenu tovaru a služieb, ako aj listiny, na ktorých podklade možno
uplatniť len nárok na vedľajšie plnenie.
§ 185j
(1) Návrh na umorenie listiny môže podať každý, kto má na jej umorení právny
záujem.
(2) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením, ktoré doručí do vlastných rúk.
§ 185k
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, ten, kto je podľa listiny povinný plniť,
ten, kto má listinu v držbe, a ten, kto podal námietky podľa § 185m ods. 2.
§ 185l
(1) V návrhu na umorenie listiny treba uviesť skutočnosti, z ktorých vyplýva,
že z listiny alebo na jej základe možno uplatniť nejaké právo. K návrhu treba
predložiť odpis listiny alebo označiť listinu, jej vystaviteľa, prípadne aj iné
osoby podľa listiny zaviazané, ako aj také údaje, ktoré listinu odlišujú od
iných listín toho istého druhu.
(2) Ak je v listine uvedená určitá suma, treba uviesť i tento údaj.
§ 185m
(1) Ak súd zistí, že listina, ktorej umorenie bolo navrhnuté, nebola vystavená
alebo že nie je stratená ani zničená, návrh zamietne.
(2) Inak súd vydá rozhodnutie obsahujúce výzvu, aby sa ten, kto má listinu,
prihlásil do jedného roka od vydania uznesenia na súde, ktorý uznesenie vydal,
a podľa možností predložil listinu alebo aby podal proti návrhu námietky. Toto
uznesenie sa vyvesí na úradnej tabuli súdu.
(3) Ak sa umoruje zmenka alebo šek, určí súd v uznesení podľa odseku 2 lehotu
dvoch mesiacov a súčasne zakáže, aby sa podľa umorovaných listín platilo.
(4) Lehota podľa odseku 3 sa počíta, ak umorovaná listina nie je ešte splatná,
od prvého dňa jej splatnosti. Ak je umorovaná listina už splatná, počíta sa
táto lehota odo dňa vyvesenia uznesenia.
§ 185n
Ak ide o listinu na doručiteľa, s výnimkou poistiek na doručiteľa, skončí sa
lehota podľa § 185m až za jeden rok po splatnosti pohľadávky z listiny.
§ 185o
(1) Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia neplynie proti
navrhovateľovi premlčacia doba, lehota pre zánik práva ani lehota určená na
výplatu peňažnej sumy podľa umorovanej listiny.
(2) Ten, komu bolo uznesenie doručené alebo kto sa o ňom mohol pri náležitej
starostlivosti dozvedieť, nesmie pod následkami neplatnosti nakladať s právami
z umorovanej listiny, robiť výplaty alebo iné plnenia podľa nej, previesť ju
alebo vykonať na nej zmeny. Ten, kto je podľa listiny zaviazaný, je povinný
zadržať predloženú listinu a oznámiť súdu, kto ju predložil.
§ 185p
Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke alebo šeku, je navrhovateľ, ktorý sa
preukáže uznesením, oprávnený žiadať zaplatenie zmenky alebo šeku, ak dá
primeranú zábezpeku, dokiaľ zmenka alebo šek nie sú vyhlásené za umorené. Ak
túto zábezpeku nedá, môže žalobou požadovať, aby dlžná suma bola zložená do
úschovy súdu.
§ 185q
Súd preskúma prihlášku toho, kto má listinu, a zistí jeho námietky. Ak zistí,
že listina nie je stratená alebo zničená, návrh zamietne.
§ 185r
(1) Ak uplynula lehota podľa § 185m ods. 2 alebo 3 a ak nedôjde k zamietnutiu
návrhu, vyhlási súd na ďalší návrh listinu za umorenú.
(2) Ak ďalší návrh podľa odseku 1 nie je podaný do jedného mesiaca od uplynutia
lehoty uvedenej v § 185m ods. 2 alebo 3, súd konanie zastaví. Na tento následok
treba navrhovateľa upozorniť v uznesení podľa § 185m ods. 2 alebo 3.
§ 185s
Uznesenie o umorení listiny nahrádza umorenú listinu, dokiaľ ten, kto je podľa
listiny zaviazaný, nevydá za ňu oprávnenému náhradnú listinu.
Konanie
o spôsobilosti na právne úkony
§ 186
(1) Návrh na začatie konania o spôsobilosti na právne úkony (pozbavenie,
obmedzenie alebo vrátenie spôsobilosti na právne úkony) môže podať aj
zdravotnícke zariadenie, ktoré je v takom prípade účastníkom konania.
(2) Ak nepodal návrh na začatie konania štátny orgán alebo zdravotnícke
zariadenie, môže súd uložiť navrhovateľovi, aby do primeranej lehoty predložil
lekárske vysvedčenie o duševnom stave vyšetrovaného; ak sa v tejto lehote
nepredložilo lekárske vysvedčenie, súd zastaví konanie.
(3) Návrh na vrátenie spôsobilosti na právne úkony môže podať i ten, kto bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony. Ak však súd jeho návrh zamietol a ak
nemožno očakávať zlepšenie jeho stavu, môže súd rozhodnúť, že mu toto právo po
primeraný čas, najdlhšie však po dobu jedného roka, nepatrí.
§ 187
(1) Tomu, o ktorého spôsobilosti na právne úkony ide, ustanoví súd opatrovníka
pre konanie.
(2) Od výsluchu vyšetrovaného môže súd upustiť, ak nemožno tento výsluch
vykonať vôbec alebo bez ujmy na zdravotnom stave vyšetrovaného.
(3) O zdravotnom stave vyšetrovaného súd vyslúchne vždy znalca. Na návrh znalca
môže súd nariadiť, aby vyšetrovaný bol po čas najviac troch mesiacov
vyšetrovaný v zdravotníckom zariadení, ak je to nevyhnutne potrebné na
vyšetrenie zdravotného stavu.
§ 188
(1) Ak sú síce podmienky pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony pre
nadmerné užívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov,
ale ak možno očakávať, že sa stav vyšetrovaného zlepší, môže súd prerušiť
konanie na čas, ktorý zároveň určí; pritom môže rozhodnúť, že vyšetrovaný je
povinný podrobiť sa potrebnému liečeniu.
(2) Pred uplynutím určeného času pokračuje súd v konaní len vtedy, ak sa ukáže,
že nedochádza k zlepšeniu.
§ 189
Súd môže rozhodnúť, že upustí od doručenia rozhodnutia o spôsobilosti na právne
úkony, ak by doručenie mohlo na adresáta pre jeho duševnú poruchu pôsobiť
nepriaznivo alebo ak adresát nie je schopný význam rozhodnutia pochopiť.
§ 189a
(1) V rozhodnutí o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd
určí opatrovníka podľa § 192 tomu, kto bol pozbavený spôsobilosti na právne
úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená.
(2) Súd zabezpečí uloženie rozhodnutia o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti
na právne úkony v Notárskom centrálnom registri listín podľa osobitného
predpisu.24a)
§ 190
Vydaný rozsudok súd zruší, ak sa neskôr ukáže, že pre pozbavenie alebo
obmedzenie spôsobilosti na právne úkony neboli podmienky.
§ 191
(1) Trovy konania platí štát. Ak to možno spravodlivo žiadať, prizná súd štátu
ich náhradu proti tomu, o ktorého spôsobilosť na právne úkony v konaní šlo.
(2) Ten, kto podá zjavne bezdôvodný návrh na pozbavenie alebo obmedzenie
spôsobilosti na právne úkony, je povinný nahradiť ujmy, ktoré vyšetrovanému,
jeho zástupcovi a štátu konaním vznikli.
Konanie
o vyslovenie prípustnosti prevzatia alebo držania v ústave zdravotníckej
starostlivosti
§ 191a
(1) Ústav vykonávajúci zdravotnícku starostlivosť (ďalej len
"ústav"), v ktorom sú umiestňované osoby z dôvodov uvedených v
osobitnom predpise, je povinný oznámiť do 24 hodín súdu, v ktorého obvode ústav
je, prevzatie každého, kto v ňom bol umiestnený bez svojho písomného súhlasu
(ďalej len "chorý").
(2) Ak je osoba, ktorá bola prijatá do zdravotníckej starostlivosti so svojím
písomným súhlasom, obmedzená vo voľnom pohybe alebo styku s vonkajším svetom až
v priebehu liečenia, je ústav povinný urobiť oznámenie podľa odseku 1 do 24
hodín po tom, čo k takému obmedzeniu došlo.
§ 191b
(1) O každom, o ktorom je ústav povinný urobiť oznámenie podľa § 191a, začne
súd, v ktorého obvode je ústav, konanie o vyslovenie prípustnosti prevzatia do
ústavu, ibaže prevzatie a držanie nariadil súd v inom konaní.
(2) Ak ten, koho ústav prevzal, nemá iného zástupcu, ustanoví mu súd pre toto
konanie opatrovníka.
(3) Súd vykoná dôkazy potrebné na posúdenie, či k prevzatiu (§ 191a ods. 1 a 2)
došlo zo zákonných dôvodov, vyslúchne chorého a ošetrujúceho lekára.
Pojednávanie spravidla nie je potrebné nariaďovať.
(4) Do piatich dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a, súd uznesením
rozhodne, či k prevzatiu došlo zo zákonných dôvodov (§ 191a ods. 1).
§ 191c
(1) Uznesenie podľa § 191b ods. 4 sa doručí umiestnenému, ibaže podľa
vyjadrenia ošetrujúceho lekára nie je schopný chápať obsah takého rozhodnutia,
ďalej jeho zástupcovi (opatrovníkovi) a ústavu. Umiestnenému a ústavu sa
uznesenie doručí do 24 hodín od rozhodnutia, najneskôr však v lehote piatich
dní odo dňa, keď došlo k obmedzeniu podľa § 191a. Ak sa rozhodnutie
umiestnenému nedoručuje, musí byť v ustanovenej lehote doručené jeho zástupcovi
(opatrovníkovi).
(2) Odvolanie proti tomuto uzneseniu nemá odkladný účinok. Odvolať sa môže aj
ústav, ak bolo vyslovené, že prevzatie sa nestalo v súlade zo zákonnými
dôvodmi.
(3) Ústav môže umiestneného prepustiť, aj keď súd vyslovil, že k prevzatiu
došlo v súlade so zákonnými dôvodmi.
§ 191d
(1) Ak súd vyslovil, že prevzatie bolo v súlade so zákonnými dôvodmi a
umiestnený je obmedzený alebo vylúčený zo styku s vonkajším svetom, pokračuje
súd v konaní o vyslovenie prípustnosti jeho ďalšieho držania v ústave.
(2) Na zistenie zdravotného stavu umiestneného súd ustanoví znalca. Úlohou
znalca je vyjadrenie o tom, či ďalšie držanie umiestneného v ústave pri
obmedzení alebo vylúčení styku s vonkajším svetom je alebo nie je potrebné. Za
znalca nemôže byť ustanovený lekár, ktorý pracuje v ústave, v ktorom je
umiestnený držaný.
(3) Súd nariadi pojednávanie, na ktoré prizve umiestneného (pokiaľ podľa
vyjadrenia ošetrujúceho lekára alebo písomného znaleckého posudku je umiestnený
schopný vnímať priebeh a význam pojednávania) a jeho zástupcu (opatrovníka). Na
pojednávaní vyslúchne znalca, podľa okolností ošetrujúceho lekára, umiestneného
a vykoná prípadne ďalšie vhodné dôkazy.
(4) V rozsudku, ktorý musí byť vyhlásený do troch mesiacov od výroku o
prípustnosti prevzatia do ústavu, rozhodne súd, či ďalšie držanie je prípustné
a na akú dobu. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3 platia tu obdobne.
§ 191e
(1) Účinnosť rozsudku podľa § 191d ods. 4 zanikne uplynutím doby jedného roka
odo dňa jeho vyhlásenia, ak v ňom nebola určená kratšia lehota. Ak sa má
držanie v ústave predĺžiť nad túto dobu, treba vykonať nové vyšetrenie a súd
musí o povolení ďalšieho držania znova rozhodnúť. Ustanovenia § 191c ods. 2 a 3
tu platia obdobne.
(2) Rozsudok podľa odseku 1 nebráni tomu, aby ústav prepustil osobu držanú v
ústave pred uplynutím doby uvedenej v odseku 1, ani tomu, aby opatrovnícky súd
urobil iné opatrenie.
§ 191f
Osoba držaná v ústave, ak je spôsobilá na právne úkony, jej zástupca
(opatrovník) a osoby jej blízke môžu ešte pred uplynutím doby, do ktorej je
držanie prípustné, žiadať o nové vyšetrenie a rozhodnutie o prepustení, ak je
odôvodnená domnienka, že ďalšie držanie v ústave nie je dôvodné. Ak súd
zamietne návrh na prepustenie, môže rozhodnúť, že nebude konať ďalšie
vyšetrovanie pred uplynutím doby, po ktorú bolo držanie v ústave povolené.
§ 191g
Trovy konania platí štát. Neplatí však trovy právneho zastúpenia, s výnimkou
prípadov uvedených v § 30 ods. 2 tohto zákona.
Opatrovnícke
konanie
§ 192
(1) Súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,
ktoré ho podľa zákona musia mať.
(2) V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah
opatrovníckych práv a povinností.
§ 193
Ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne.
Konanie
o povolenie uzavrieť manželstvo
§ 194
(1) O povolení uzavrieť manželstvo rozhoduje súd na návrh, na ktorý je
oprávnený ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo.
(2) Ten, kto hodlá uzavrieť manželstvo, a jeho zákonní zástupcovia sú
účastníkmi konania. Pred rozhodnutím treba vyslúchnuť toho, kto hodlá uzavrieť
manželstvo, v neprítomnosti iných osôb o tom, či skutočne chce vstúpiť do
manželstva, a vyslúchnuť i toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
(3) Rozsudok, ktorým sa povoľuje uzavrieť manželstvo, musí obsahovať i presné
označenie toho, s kým sa má manželstvo uzavrieť.
Konanie
o vyhlásenie za mŕtveho
§ 195
(1) Návrh môže podať, kto má na veci právny záujem.
(2) Ak súd uzná, že podľa údajov návrhu tu sú podmienky pre vyhlásenie
nezvestného za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka.
§ 196
(1) Súd vyhláškou alebo iným vhodným spôsobom vyzve nezvestného, aby sa do
jedného roka prihlásil, a každého, kto o ňom vie, aby o ňom podal v tej istej
lehote zprávu súdu alebo opatrovníkovi, prípadne zástupcovi nezvestného,
uvedenému vo vyhláške. Zároveň súd vykoná všetky potrebné vyšetrenia o
nezvestnom.
(2) Vo vyhláške súd uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi, že po uplynutí
lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za mŕtveho, ak sa nezvestný
neprihlási alebo ak nedôjde zpráva o tom, že je nažive. Lehotu určí súd na
jeden rok od uverejnenia vyhlášky. Vo vyhláške treba uviesť deň, kedy sa lehota
končí.
§ 197
Ak súd zistí počas konania, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za mŕtveho,
zastaví konanie.
§ 198
Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške vydá súd rozsudok o vyhlásení za
mŕtveho. Uvedie v ňom deň, ktorý platí za deň smrti nezvestného, prípadne deň,
ktorý nezvestný neprežil.
§ 199
(1) Ak súd zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, je nažive alebo žil v
deň, od ktorého dosiaľ neuplynul čas primeraný na to, aby nezvestný mohol byť
vyhlásený za mŕtveho, zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2) Na návrh účastníka súd opraví deň, ktorý je uvedený v jeho rozhodnutí ako
deň smrti, ak dodatočne zistí, že ten, kto bol vyhlásený za mŕtveho, zomrel
iného dňa alebo sa toho dňa nemohol dožiť, alebo ho prežil. Súd tak môže urobiť
aj bez návrhu.
§ 200
Ak je isté, že občan zomrel, ale jeho smrť nemožno preukázať ustanoveným
spôsobom, súd vydá rozhodnutie, ktorým vyhlási občana za mŕtveho.
Konanie
vo veciach obchodného registra a rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu
vykonania zápisu
§ 200a
(1) Konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť
zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak ako na základe
návrhu na zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona25).
(2) Konanie vo veciach obchodného registra môže registrový súd začať aj bez
návrhu.
(3) Ak sa konanie vo veciach obchodného registra začína na návrh, tento návrh
musí byť doložený listinami preukazujúcimi skutočnosti, ktoré sa majú do
obchodného registra zapísať. Podanie, ktoré nemá náležitosti návrhu, sa
považuje za podnet na začatie konania bez návrhu.
(4) Súdy a iné orgány vždy upozornia registrový súd na nezhodu medzi skutočným
právnym stavom a stavom zápisov v obchodnom registri, ak táto skutočnosť pri
ich činnosti vyjde najavo.
(5) Ak registrový súd vydá uznesenie o začatí konania podľa odseku 2, doručí ho
zapísanej osobe a postupuje podľa § 120 ods. 2, okrem prípadov, ak je obsahom
podnetu podľa odseku 3 oprava chýb v písaní a počítaní alebo iných zrejmých
nesprávností. O veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Vo veci samej
rozhoduje registrový súd uznesením, na ktorého základe vykoná zápis.
§
200aa
Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie vo veciach obchodného registra
(1) Návrh na konanie vo veciach obchodného registra alebo podnet na začatie
konania bez návrhu možno podať elektronickými prostriedkami. Návrh alebo podnet
musia byť podané v elektronickej podobe tlačiva, ktorá sa pre elektronické
podanie zverejní na internetovej stránke ústredného portálu verejnej správy,
25a) a podpísané zaručeným elektronickým podpisom osoby oprávnenej podať návrh
alebo podnet, inak na ne registrový súd neprihliada.
(2) Ak bol návrh alebo podnet podaný v listinnej podobe a sú doložené listinami
podľa § 200a ods. 3, tieto listiny musia mať listinnú podobu. Ak bol návrh
alebo podnet podaný elektronickými prostriedkami, prikladané listiny možno
podať v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami v elektronickej
podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia osobitného
predpisu.25b) Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do elektronickej
podoby na účely jej podania v elektronickej podobe musí mať formu ustanovenú
osobitným zákonom. Elektronická podoba listiny, ktorá bola vytvorená prevedením
z listinnej podoby, sa podpisuje zaručeným elektronickým podpisom osoby
oprávnenej na podanie návrhu alebo podnetu.
(3) Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami, tie listiny,
ktoré sa k nemu dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s
návrhom alebo podnetom, inak na ne registrový súd neprihliada. Ak bol návrh
alebo podnet podaný elektronickými prostriedkami a dokladajú sa k nemu listiny
v listinnej podobe, musia byť všetky listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej
podobe, doručené na registrový súd súčasne, inak na ne registrový súd
neprihliada.
(4) Ak sa návrh alebo podnet podáva elektronickými prostriedkami a prikladajú
sa k nim listiny v listinnej podobe, musí v nich byť uvedené, ktoré listiny sa
podávajú v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. Účinky doručenia
návrhu alebo podnetu v tomto prípade nastávajú, ak bola na registrový súd
doručená listina alebo listiny, ktoré sa majú podať v listinnej podobe. Lehota
na doručenie listiny alebo listín, ktoré sa majú podať v listinnej podobe, je
15 dní odo dňa podania návrhu alebo podnetu elektronickými prostriedkami.
§ 200b
(1) Navrhovateľ môže podať písomne námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu
podľa osobitného zákona25) do 15 dní odo dňa vydania alebo doručenia oznámenia
o odmietnutí vykonania zápisu na registrovom súde, ktorý vykonanie zápisu
odmietol. Späťvzatie námietok sa nepripúšťa. V námietkach môže najmä doplniť chýbajúce
údaje, opraviť nesprávne údaje a odstrániť nedostatky, pre ktoré bolo vykonanie
zápisu odmietnuté.
(2) O námietkach rozhoduje registrový súd v lehote desiatich pracovných dní od
ich doručenia okrem prípadov uvedených v odseku 5. Odmietnutie vykonania zápisu
preskúma len z hľadiska splnenia podmienok podľa osobitného zákona.26)
(3) Ak sudca námietkam vyhovie, vykoná zápis. Ak návrh na zápis obsahuje deň,
ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj k
tomuto dňu. Ak sudca vykonáva zápis neskôr alebo ak návrh na zápis neobsahuje
deň, ku ktorému má byť navrhovaný údaj zapísaný, sudca zapíše navrhovaný údaj
ku dňu nasledujúcemu po dni vykonania zápisu.
(4) O vykonaní zápisu registrový súd vydá potvrdenie, ktoré bez zbytočného
odkladu odošle navrhovateľovi. V potvrdení uvedie obsah vykonaného zápisu. Po
zápise vydá registrový súd výpis z obchodného registra, ktorý bez zbytočného
odkladu odošle navrhovateľovi. Námietky proti vykonaniu zápisu sudcom nie sú
prípustné.
(5) Vyšší súdny úradník vykoná zápis v prípade, ak navrhovateľ podal námietky a
súčasne splnil všetky podmienky na vykonanie zápisu podľa osobitného zákona26).
(6) Po preskúmaní námietok môže sudca námietky zamietnuť. O zamietnutí námietok
sudca rozhoduje uznesením. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
§
200ba
Osobitné ustanovenia pre elektronické podanie námietok proti odmietnutiu
vykonania zápisu
(1) Námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať elektronickými
prostriedkami. Námietky musia byť podané v elektronickej podobe tlačiva, ktorá
sa pre elektronické podanie zverejní na internetovej stránke ústredného portálu
verejnej správy, 25a) a podpísané zaručeným elektronickým podpisom
navrhovateľa, inak na ne registrový súd neprihliada.
(2) Ak boli námietky podané v listinnej podobe a ich súčasťou je podanie nového
návrhu na zápis alebo iných listín, tento návrh a listiny musia mať listinnú
podobu. Ak boli námietky podané elektronickými prostriedkami, prikladané
listiny možno podať v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami v
elektronickej podobe. Pri podávaní listín sa primerane použijú ustanovenia
osobitného predpisu.25b) Listinná podoba prikladaných listín prevádzaná do
elektronickej podoby na účely jej podania v elektronickej podobe musí mať formu
ustanovenú osobitným zákonom. Elektronická podoba listiny, ktorá bola vytvorená
prevedením z listinnej podoby, sa podpisuje zaručeným elektronickým podpisom
osoby oprávnenej na podanie návrhu.
(3) Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami, tie listiny, ktoré sa
k nim dokladajú v elektronickej podobe, musia byť podané spolu s námietkami,
inak na ne registrový súd neprihliada. Ak boli námietky podané elektronickými
prostriedkami a dokladajú sa k nim listiny v listinnej podobe, musia byť všetky
listiny, ktoré sa dokladajú v listinnej podobe, doručené na registrový súd
súčasne, inak na ne registrový súd neprihliada.
(4) Ak sa námietky podávajú elektronickými prostriedkami a ich súčasťou sú
listiny v listinnej podobe, musí byť v námietkach uvedené, ktoré listiny sa
podávajú v listinnej podobe a ktoré v elektronickej podobe. V lehote podľa §
200b ods. 1 musí byť na registrový súd doručená listina alebo listiny, ktoré sa
majú podať v listinnej podobe.
(5) V prípade podľa odseku 4 lehota podľa § 200b ods. 2 plynie odo dňa
doručenia listiny, ktorá sa mala podať v listinnej podobe.
§ 200c
(1) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach
proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd27).
(2) Na konanie vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach
proti odmietnutiu vykonania zápisu je príslušný registrový súd, v ktorého
obvode má osoba, ktorá sa zapisuje do obchodného registra, sídlo. Ak osoba,
ktorá sa zapisuje do obchodného registra, nemá sídlo, je príslušný registrový
súd podľa miesta podnikania; ak nemá ani miesto podnikania, je príslušný
registrový súd podľa miesta bydliska tejto osoby.
(3) Ak ide o odštepný závod alebo inú organizačnú zložku podniku, je na konanie
vo veciach obchodného registra a na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu
vykonania zápisu príslušný registrový súd, v ktorého registri je podľa sídla,
prípadne miesta podnikania alebo bydliska podnikateľ zapísaný, a registrový
súd, v ktorého obvode je odštepný závod alebo iná organizačná zložka podniku
umiestnená, ak je umiestnená v obvode iného registrového súdu.
(4) Ak ide o zahraničnú osobu, je na konanie vo veciach obchodného registra a
na rozhodovanie o námietkach proti odmietnutiu vykonania zápisu príslušný
registrový súd, v ktorého obvode je umiestnený podnik zahraničnej osoby alebo
jeho organizačná zložka, ak medzinárodná zmluva uverejnená v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky, ktorou je Slovenská republika viazaná, neustanovuje inak.
§ 200d
Zrušený predpisom 530/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 2. 2004
§ 200e
Konanie o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(1) Registrový súd, v ktorého obvode je právnická osoba zapísaná, je príslušný
na konanie
a) o zrušení obchodnej spoločnosti, zrušení družstva a nariadení ich
likvidácie,
b) o vymenovaní likvidátora, jeho odvolaní alebo nahradení inou osobou, ako aj
na rozhodovanie o odmene likvidátora,
c) o návrhu na vyhlásenie uznesenia členskej schôdze družstva o rozdelení
likvidačného zostatku za neplatné,
d) o neplatnosti obchodnej spoločnosti, 28)
e) o vymenovaní audítora na posúdenie návrhu zmluvy o splynutí, zmluvy o
zlúčení alebo projektu rozdelenia obchodnej spoločnosti podľa osobitného
zákona, 29)
f) o poverení zvolať valné zhromaždenie podľa osobitného zákona.30)
(2) Konanie podľa odseku 1 písm. a) a b) možno začať aj bez návrhu.
(3) Vo veciach podľa odseku 1 písm. a) až c) a e) nie je potrebné nariaďovať
pojednávanie. Registrový súd rozhoduje uznesením.
§
200ea
Drobné spory
(1) Ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.
(2) Za drobné spory sa nepovažujú veci, ktoré sa týkajú
a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony,
b) sociálneho zabezpečenia,
c) konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní,
d) vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
e) konania o dedičstve,
f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie vyživovacej povinnosti,
g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania,
h) sporov z pracovných vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov,
i) ochrany osobnosti.
(3) Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota
neprevyšuje sumu podľa odseku 1, konanie sa považuje za drobný spor.
§ 200f - § 200i
Zrušené predpisom 353/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2003
§ 200f
Konanie o premene menovitej hodnoty vkladov
zo slovenskej meny na eurá
Uznesenie a potvrdenie vydané v konaní o premene menovitej hodnoty vkladov zo
slovenskej meny na eurá podľa osobitných predpisov30a) (ďalej len
"premena"), ktorým sa úplne vyhovelo návrhu o premene, sa nedoručuje.
Výpis pri premene sa zverejňuje v Obchodnom vestníku po nadobudnutí účinnosti
tejto premeny.
§ 200j - § 200n
Zrušené predpisom 232/1995 Z. z. s účinnosťou od 1. 12. 1995
ŠTVRTÁ
ČASŤ
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvá
hlava
ODVOLANIE
Podanie
odvolania
§ 201
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania
vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj
vedľajší účastník.
§ 202
(1) Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo
vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,
alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
(2) Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, 31) ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti
uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona32).
(3) Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
a) sa upravuje vedenie konania;
b) bol na konanie pribratý ďalší účastník podľa § 94 ods. 2;
c) sa začalo konanie bez návrhu;
d) súd úplne vyhovel návrhu podľa § 138 ods. 1;
e) sa odpustilo zmeškanie lehoty;
f) sa pripustila alebo nepripustila zmena návrhu;
g) sa rozhodlo o svedočnom alebo o nárokoch podľa § 139 ods. 3;
h) bol schválený zmier;
i) sa rozhodlo o návrhu občana na vykonanie opravy alebo doplnenie voličského
zoznamu;
j) sa vyhovie návrhu podľa § 153c ods. 1;
k) sa rozhoduje podľa § 17 ods. 2;
l) sa rozhodlo o podaní podľa § 43 ods. 1 alebo o odvolaní podľa § 209 ods. 1,
m) sa rozhodlo o odvolaní proti výroku o trovách v platobnom rozkaze, európskom
platobnom rozkaze, rozkaze na plnenie, zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom
platobnom rozkaze,
n) súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa osobitného
zákona30),
o) sa zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c),
p) súd úplne vyhovel návrhu o premene podľa osobitných predpisov.30a)
(4) Odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
§ 203
Zrušený predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
§ 204
(1) Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa
odseku 1 preto, že sa odvolateľ spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na
podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie
odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
(3) Odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie nie je prípustné, ak ide o
odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že
je neplatné alebo že nie je. V týchto prípadoch neplatí tiež ustanovenie odseku
2 druhej vety.
§ 205
(1) V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
(2) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
(3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
§ 205a
(1) Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do
rozhodnutia súdu prvého stupňa.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
§ 206
(1) Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2) Ak sa však rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom
alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná v
konaní sám za seba (§ 91 ods. 1), a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na
niektoré práva alebo na niektorých účastníkov, nie je právoplatnosť výroku,
ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí v prípadoch, keď od
rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol
výslovne dotknutý, alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
(3) Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá aj vtedy, ak odvolanie
smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
zročnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti rozsudku.
Vzdanie
sa odvolania a jeho späťvzatie
§ 207
(1) Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(2) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.
§ 208
Ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa,
ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o
pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým
nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého
stupňa a konanie zastaví.
Úkony
súdu prvého stupňa
§ 209
(1) Súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce
náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí
ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa
aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie
alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa
odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
(2) Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, ktorým súd prvého stupňa nerozhodol
vo veci samej, vec sa predloží odvolaciemu súdu pred rozhodnutím, ktorým sa
konanie končí, len ak by bez rozhodnutia o odvolaní súd prvého stupňa nemohol
pokračovať v konaní.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije vo veciach podľa § 120 ods. 2, v ktorých
sa súd prvého stupňa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie
napáda.
§ 209a
(1) Ak nejde o prípad uvedený v § 209 ods. 1 druhej vete, doručí súd prvého
stupňa bezodkladne odvolanie ostatným účastníkom, a ak odvolanie smeruje proti
rozhodnutiu vo veci samej, vyzve účastníkov, aby sa k odvolaniu vyjadrili.
(2) Len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia
k odvolaniu, predloží súd vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu.
§ 210
Zrušený od 1. 9. 2005.
§ 210a
Uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok alebo uznesenie, z ktorého
nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ, alebo uznesenie, ktorým bolo
uložené poriadkové opatrenie (§ 53), alebo uznesenie o odmietnutí návrhu na
začatie konania (§ 43 ods. 2, § 78c ods. 3), alebo uznesenie o zastavení
konania o dedičstve, alebo uznesenie podľa § 75a, môže na odvolanie zmeniť
priamo súd prvého stupňa, pokiaľ odvolaniu v celom rozsahu vyhovie.
Konanie
na odvolacom súde
§ 211
(1) Ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods. 1, odvolací súd
sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí
ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Vo
veciach podľa § 120 ods. 2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa
obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám
odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a ods. 1 tak, že sám
vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1
vrátane tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.
(2) Ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
§ 212
(1) Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
(2) Súd nie je viazaný rozsahom odvolania
a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý
odvolaním nebol dotknutý,
c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie
sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a
kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie
podal len niektorý z účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkmi.
(3) Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
(4) Odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť, aj keď sa navrhuje
zmena, a naopak.
§ 213
(1) Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého
stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.
(2) Ak je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho
predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k možnému
použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.
(3) Ak má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
opakuje sám.
(4) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých
účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník
navrhol, alebo za podmienok ustanovených v § 205a.
(5) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie aj vykonaním ďalších dôkazov, ktoré
nenavrhli účastníci konania, za podmienok uvedených v § 120 ods. 1 tretej vete
alebo pri zisťovaní vád konania podľa § 212 ods. 3. Ak ide o konanie podľa §
120 ods. 2, odvolací súd vždy sám doplní dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov,
aj keď to účastníci nenavrhli, ak ich nevykonal súd prvého stupňa.
(6) Dokazovanie podľa odsekov 4 a 5 vykoná odvolací súd sám alebo prostredníctvom
súdu prvého stupňa alebo dožiadaného súdu.
(7) Ak odvolací súd vykoná dokazovanie podľa odseku 6 prostredníctvom súdu
prvého stupňa, súd prvého stupňa vykoná dokazovanie podľa pokynov odvolacieho
súdu. Súd prvého stupňa podľa potreby rozhodne aj podľa § 139 a 141. Ak v
súvislosti s vykonávaním dokazovania je podané proti jeho uzneseniu odvolanie,
vec predkladá odvolaciemu súdu až po vykonaní nariadeného dokazovania.
§ 214
(1) Na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda
senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak
a) je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
b) súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania,
c) to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
(2) V ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia
pojednávania.
§ 215
Na začiatku pojednávania podá predseda alebo poverený člen senátu zprávu o
doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria účastníci a prednesú svoje
návrhy.
§ 216
(1) Ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.
(2) Nie je dôvodom pre prerušenie konania, ak sa účastníci neustanovia na
pojednávanie na odvolacom súde.
§ 217
(1) Súd rozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b) a g) do siedmich dní od
predloženia veci odvolaciemu súdu; o odvolaní proti rozhodnutiu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia podľa § 75a súd rozhodne najneskôr do 24 hodín
od predloženia veci odvolaciemu súdu. O odvolaní proti rozhodnutiu o predbežnom
opatrení v ostatných veciach rozhodne bezodkladne najneskôr do 30 dní. Ak
rozhodnutie odvolací súd sám nedoručuje, spis odošle súdu prvého stupňa do
troch dní od vydania rozhodnutia o odvolaní.
(2) Súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí odporu do troch
mesiacov od predloženia veci odvolaciemu súdu.
Rozhodnutie
o odvolaní
§ 218
(1) Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene;
b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený;
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné;
d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa §
209 ods. 1 a § 211 ods. 1,
e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak.
(2) Ako oneskorené nemožno odmietnuť odvolanie, ktoré bolo v lehote podané na
odvolacom súde alebo do zápisnice na nepríslušnom okresnom súde.
§ 219
(1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
(3) Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa vecne správne iba o základe
prejednávanej veci, odvolací súd môže rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť
len o jeho základe.
§ 220
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
§ 221
(1) Súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre
ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
(2) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
(3) Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.
§ 222
(1) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti
uznesenia o zastavení odvolacieho konania.
(2) Odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na
začatie konania späť, alebo schváli zmier.
(3) Za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého
rozhodnutia.
§ 223
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok; inak
rozhoduje uznesením.
Trovy
odvolacieho konania
§ 224
(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.
(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o
veci.
(4) Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3,
o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Ďalší
priebeh konania
§ 225
Súd prvého stupňa doručí rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ ho nedoručil odvolací
súd priamo.
§ 226
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
§ 227
Zrušený predpisom 263/1992 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1993
Druhá
hlava
OBNOVA KONANIA
Prípustnosť
§ 228
(1) Právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol
použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie
vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k
záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené
základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto
porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo
iného orgánu Európskych spoločenstiev.
(2) Návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i
na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre
právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a
šekový platobný rozkaz.
(3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti,
ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
§ 229
Obnova nie je prípustná proti rozsudkom
a) ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu
nie je;
b) ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
§ 230
(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času,
keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času,
keď ho mohol uplatniť.
(2) Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu
uvedeného v
a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade
ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa
trestnoprávnych predpisov zrušený,
b) § 228 ods. 1 písm. c),
c) § 228 ods. 1 písm. d),
d) § 228 ods. 1 písm. e).
(3) Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
§ 231
(1) Návrhom na obnovu konania možno napadnúť i uznesenie, ktorým bol schválený
zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí obdobne aj pre platobný rozkaz.
(2) Návrhom na obnovu konania možno napadnúť aj rozhodnutie vydané v konaní o
dedičstve s výnimkou tých rozhodnutí, ktorých zrušenie alebo zmenu možno
dosiahnuť podľa tohto zákona inak.
Konanie
o obnove
§ 232
(1) Návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom
stupni.
(2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
§ 233
Ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť
odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
§ 234
(1) Návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania
povolí.
(2) Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo
preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme
oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie.
(3) Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
§ 235
(1) Len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez
ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo
najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy.
(2) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením
návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové
rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i
konania o obnove.
(4) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým
rozhodnutím dotknuté.
Tretia
hlava
DOVOLANIE
Prípustnosť
dovolania
§ 236
(1) Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa.
(2) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
§ 237
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už
prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát.
§ 238
(1) Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
(2) Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa
odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto
veci.
(3) Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol
potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o
rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.
(4) Dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene
a doplnení niektorých zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení
rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní
rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení
rodičovstva o zapretí rodičovstva alebo o osvojení.
(5) Dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo napadnuté
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom
trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej
mzdy, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. Ak je predmetom dovolacieho
konania len príslušenstvo pohľadávky, dovolanie nie je prípustné, ak výška
príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa prvej
vety. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň podania návrhu na
prvostupňovom súde.
§ 239
(1) Dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak
a) odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
b) odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je
prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie
proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. c).
(2) Dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo
potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak
a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade
cudzozemského rozhodnutia,
c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho
vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti,
predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí
návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného
vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach
upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Podanie
dovolania
§ 240
(1) Účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak
odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného
uznesenia.
(2) Zmeškanie lehoty uvedenej v odseku 1 nemožno odpustiť. Lehota je však
zachovaná, ak sa dovolanie podá v lehote na odvolacom alebo dovolacom súde.
§ 241
(1) V dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie
napadá, prípadne ktoré dôkazy by sa mali vykonať na preukázanie dôvodov
dovolania a čoho sa dovolateľ domáha. Dovolateľ musí byť zastúpený advokátom,
pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý
za neho koná.
(2) Dovolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
(3) Ustanovenia § 209 a § 213 ods. 2 platia primerane.
(4) Súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby nesprávne, neúplné
alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje náležitosti
podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve
súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd
prvého stupňa dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.
§ 241a
Zrušený predpisom 169/1998 Z. z. s účinnosťou od 1. 7. 1998
§ 242
(1) Dovolací súd preskúma rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu, v ktorom bol
jeho výrok napadnutý. Ak nejde o vady uvedené v § 237, neprihliada na vady
konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
(2) Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov
a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu,
b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
dovolaním nebol dotknutý,
c) v prípadoch, kde ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa
rozhodnutie musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej
strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2),
napriek tomu, že dovolanie podal len niektorý z účastníkov,
d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi
účastníkmi.
(3) Účastníci môžu po dobu trvania lehoty na dovolanie meniť rozsah, v ktorom
rozhodnutie odvolacieho súdu napadajú. Na zmenu dovolacieho návrhu nie je
potrebný súhlas súdu.
§ 243
Pred rozhodnutím o dovolaní môže súd, ktorý o ňom má rozhodnúť, odložiť
vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.
§ 243a
(1) Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie
môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
(2) Ak dovolací súd nariadi pojednávanie, postupuje obdobne podľa § 215 a § 216
ods. 2. Dokazovanie však nevykonáva.
(3) O dovolaní proti uzneseniu sa rozhoduje vždy bez pojednávania.
§ 243b
(1) Dovolací súd dovolanie zamietne, ak nie sú dané dôvody dovolania a nezistil
ani vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť.
(2) Ak dovolací súd dôjde k záveru, že v dôsledku nesprávneho právneho
posúdenia nebol dostatočne zistený skutkový stav, uznesením zruší napadnuté
rozhodnutie. Ak nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia spočíva len v
nesprávnom právnom posúdení správne zisteného skutkového stavu, dovolací súd
zmení napadnuté rozhodnutie.
(3) Ak má aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vady, pre ktoré sa zrušilo
rozhodnutie odvolacieho súdu, zruší dovolací súd aj toto rozhodnutie. Ak
dovolací súd zruší rozhodnutie, podľa povahy veci vráti vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, zastaví konanie, prípadne postúpi vec orgánu, do ktorého
právomoci vec patrí.
(4) Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku alebo
ak mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
(5) Ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226 platia pre konanie na
dovolacom súde obdobne. Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd konanie
uznesením zastaví.
(6) Ak rozhodnutie dovolacieho senátu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca, ktorý
nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím dovolacieho senátu, má právo, aby sa jeho
odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo účastníkom konania.
§ 243c
Pre konanie na dovolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom
prvého stupňa, pokiaľ nie je ustanovené niečo iné; ustanovenia § 92 ods. 1 a 4
a 95 však pre konanie na dovolacom súde neplatia.
§ 243d
(1) Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo
zrušené, koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o
dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného
konania a dovolacieho konania.
(2) Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým
rozhodnutím dotknuté.
ŠTVRTÁ
HLAVA
MIMORIADNE DOVOLANIE
§ 243e
(1) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby
dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že
právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyžaduje
ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb
alebo štátu a túto ochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami,
podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.
(2) Mimoriadne dovolanie možno podať len proti tomu výroku súdneho rozhodnutia,
ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto rozhodnutím alebo osoba poškodená
týmto rozhodnutím súdu namieta.
(3) Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých
ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov (§ 242 ods. 2).
(4) Bez podnetu je generálny prokurátor oprávnený podať mimoriadne dovolanie v
prípadoch uvedených v § 35 ods. 1 a 2, a to aj vtedy, ak prokurátor do začatého
konania nevstúpil.
§ 243f
(1) Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za
podmienok uvedených v § 243e, ak
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa
rozhodlo
a) vo veciach upravených zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a
povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a
povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí
rodičovstva alebo o osvojení,
b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými
sa upravuje vedenie konania,
c) o dovolaní alebo o mimoriadnom dovolaní.
§ 243g
Mimoriadne dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde do jedného
roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
§ 243h
(1) V mimoriadnom dovolaní sa musí popri všeobecných náležitostiach podania (§
42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých
dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.
(2) Rozsah mimoriadneho dovolania možno meniť len v lehote uvedenej v § 243g.
Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia.
(3) Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby
dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že
hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok, môže
podať mimoriadne dovolanie aj bez uvedenia dôvodov, pre ktoré sa napadá
rozhodnutie, proti ktorému smeruje mimoriadne dovolanie. Dôvody však musí
doplniť najneskôr do 60 dní od doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu
súdu. Inak sa na náležitosti mimoriadneho dovolania, rozsah mimoriadneho
dovolania a dôvody mimoriadneho dovolania vzťahujú ustanovenia odseku 1 a 2.
(4) Ak generálny prokurátor nedoplní dôvody mimoriadneho dovolania v lehote
ustanovenej v odseku 3, dovolací súd konanie zastaví. Zastavenie konania
nebráni podaniu mimoriadneho dovolania v tej istej veci, ak na podanie mimoriadneho
dovolania sú splnené podmienky ustanovené zákonom. Opätovne podané mimoriadne
dovolanie musí obsahovať náležitosti ustanovené v odseku 1.
§ 243ha
(1) Ak generálny prokurátor podá mimoriadne dovolanie a súčasne s podaním
mimoriadneho dovolania navrhne odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia,
odkladá sa doručením mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia.
(2) Účinky odkladu vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia zanikajú
a) zamietnutím návrhu generálneho prokurátora na odklad vykonateľnosti
napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom, alebo
b) rozhodnutím o mimoriadnom dovolaní, najneskôr však uplynutím jedného roka od
doručenia mimoriadneho dovolania dovolaciemu súdu, ak dovolací súd nerozhodne o
predĺžení tejto lehoty.
(3) Dovolací súd vydá na základe žiadosti účastníka konania potvrdenie o tom,
že generálny prokurátor podal mimoriadne dovolanie s návrhom na odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia podľa odseku 1.
§ 243i
(1) Mimoriadne dovolanie doručí dovolací súd účastníkom konania na vyjadrenie.
(2) V konaní o mimoriadnom dovolaní platia primerane ustanovenia o konaní na
dovolacom súde (§ 242 až 243d), ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
§ 243j
Rozhodnutie o mimoriadnom dovolaní doručí dovolací súd účastníkom konania a
generálnemu prokurátorovi.
PIATA
ČASŤ
SPRÁVNE SÚDNICTVO
Prvá
hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O SPRÁVNOM SÚDNICTVE
§ 244
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej
samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon
zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v
oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho
orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v
správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými
môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho
nečinnosť.
(4) Súdy v správnom súdnictve rozhodujú o návrhoch na uloženie povinnosti
orgánom verejnej správy konať o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy a o opatreniach na vynútenie plnenia
svojich rozhodnutí postupom uvedeným v § 250b a 250u.
(5) Súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu
verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov. Vo
volebných veciach a vo veciach registrácie politických strán a politických
hnutí konajú a rozhodujú súdy podľa ustanovení tejto časti v rozsahu vymedzenom
osobitnými predpismi.
(6) Primerane podľa ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak
to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej
správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
§ 245
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i
zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané
rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na
jeho preskúmanie určený osobitný postup.
(2) Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie
nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a
vhodnosť správneho rozhodnutia.
§ 246
(1) Na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak
zákon neustanovuje inak.
(2) Najvyšší súd Slovenskej republiky je vecne príslušný
a) na preskúmavanie rozhodnutí a postupu ústredných orgánov štátnej správy a
iných orgánov s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, ak to
ustanoví zákon,
b) na konanie podľa štvrtej a piatej hlavy tejto časti, ak je žalovaným
ústredný orgán štátnej správy alebo iný orgán s pôsobnosťou pre celé územie
Slovenskej republiky.
§ 246a
(1) Miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého
rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o
rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem
ústredných orgánov štátnej správy miestne príslušným je krajský súd, v ktorého
obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
(2) V konaní podľa tretej hlavy tejto časti je miestne príslušný všeobecný súd
navrhovateľa alebo krajský súd, v ktorého obvode je tento súd.
(3) Namiesto súdu príslušného podľa odseku 2 je na konanie príslušný súd, v
obvode ktorého je nehnuteľnosť, ak sa konanie týka práva k nej.
(4) Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je už
predmetom konania začatého na súde príslušnom podľa všeobecného súdu
navrhovateľa, na konanie o žalobe prokurátora je príslušný krajský súd, v
ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.
§ 246b
(1) Pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a
rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené
inak.
(2) Samosudca koná a rozhoduje
a) na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov
verejnej správy podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto
časti,
b) vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy,
c) vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon.
§ 246c
(1) Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný
prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je
prípustný.
(2) Písomné predvolanie na pojednávanie vo veciach azylu a doplnkovej ochrany
sa účastníkovi konania doručí v jazyku, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie.
§ 246d
Ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne
delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia,
tieto lehoty počas konania podľa tejto časti neplynú. Obdobne to platí o lehotách
pre zánik práva vo veciach daní, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami
štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest a vyšších územných
celkov.
Druhá
hlava
ROZHODOVANIE O ŽALOBÁCH PROTI ROZHODNUTIAM A POSTUPOM SPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 247
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a
postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto
rozhodnutia a postupu.
(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych
opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
(3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2
aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo
právoplatným.
(4) O žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
vo veciach vyvlastnenia podľa osobitného zákona rozhodne súd najneskôr do troch
mesiacov od podania návrhu.
§ 248
Súdy nepreskúmavajú
a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia
týkajúce sa vedenia konania,
b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu
osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku
výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej
činnosti,
c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým
osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.
§ 249
(1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
(2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca
vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh
robí.
(3) Prokurátor pri podaní návrhu podľa § 35 ods. 1 písm. b) (ďalej len
"žaloba") dbá o to, aby práva nadobudnuté v dobrej viere boli čo
najmenej dotknuté.
§ 250
(1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením
priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by
mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
(2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník
správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na
svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou
sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom
konať malo.
(3) Ak sa rozhodnutím a postupom správneho orgánu cítia na svojich právach
ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu. Účastníkmi konania sú tiež
tí, na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv so žalobcom musí tiež
vzťahovať rozhodnutie a postup súdu (§ 91 ods. 2).
(4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným
správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni.
(5) Návrh podľa § 92 ods. 2 možno v konaní podľa tejto časti podať, len ak
neuplynula lehota podľa § 250b ods. 1.
(6) Účastníkom konania o žalobe prokurátora je prokurátor, účastníci správneho
konania a správny orgán podľa odseku 4.
§ 250a
Žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám,
alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach,
v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie
rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia
vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych
dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu
práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach
priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
§ 250b
(1) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie
lehoty nemožno odpustiť.
(2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo
doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí
správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi
správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto
stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží
správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho
konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne
konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu
upovedomí.
(3) Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo
žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov.
(4) Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho
rozhodnutia alebo ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve,
súd môže rozhodnúť o uložení pokuty správnemu orgánu až do 1 640 eur, a to aj
opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.
(5) Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
§ 250c
(1) Žaloba nemá odkladný účinok na vykonateľnosť rozhodnutia správneho orgánu,
pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Na žiadosť účastníka môže
predseda senátu uznesením vykonateľnosť rozhodnutia odložiť, ak by okamžitým
výkonom napadnutého rozhodnutia hrozila závažná ujma. Ak predseda senátu
nevyhovie žiadosti, upovedomí o tom účastníka.
(2) Ak bolo konanie prerušené podľa § 109 ods. 1 písm. c), súd vykonateľnosť
rozhodnutia odloží uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie.
§ 250d
(1) Predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný
bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa.
(2) Ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný,
postúpi vec uznesením príslušnému súdu.
(3) Súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala
neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie
súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je
zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2).
Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
§ 250e
Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250d ods. 2 a 3, doručí súd
žalovanému rovnopis žaloby. Predseda senátu môže nariadiť žalovanému, aby sa k
obsahu žaloby vyjadril v lehote, ktorú zároveň určí.
§ 250f
(1) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom, ak to účastníci
konania zhodne navrhli alebo ak s tým súhlasia a nie je to v rozpore s verejným
záujmom.
(2) Súd môže vyzvať účastníka, aby sa vyjadril k prejednaniu veci bez
nariadenia pojednávania do 15 dní od doručenia výzvy. Súd môže k výzve pripojiť
doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že
nemá námietky.
(3) Súd môže rozhodnúť o žalobe bez pojednávania rozsudkom aj vtedy, ak zruší
napadnuté rozhodnutie správneho orgánu z dôvodov uvedených v § 250j ods. 3.
§ 250g
(1) Ak nedôjde k vybaveniu žaloby spôsobom uvedeným v § 250f, predvolá predseda
senátu na pojednávanie účastníkov; naň si môže vyžiadať potrebné podklady,
prípadne aj ďalšie písomné vyjadrenia účastníkov.
(2) Ak sa účastníci na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať v ich
neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
§ 250h
(1) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia
obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b.
(2) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému
medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade.
§ 250i
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať
dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
(2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a
obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri
preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným
správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
podľa tretej časti druhej hlavy.
(3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len
na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
(4) Ak rozhodnutie správneho orgánu bolo medzitým napadnuté protestom
prokurátora, súd konanie o žalobe preruší až do jeho vybavenia; ak napadnuté
rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené, súd konanie o žalobe zastaví. Obdobne
sa postupuje, ak pred podaním žaloby na súd sa proti právoplatnému rozhodnutiu
správneho orgánu podal mimoriadny opravný prostriedok.
§ 250ia
Ak nie je možné vyhlásiť rozsudok po skončení pojednávania, najmä ak sa na
pojednávaní ukázalo, že predmetom posúdenia je zložitá právna otázka, oznámi
predseda senátu alebo samosudca účastníkom termín vyhlásenia rozsudku, ktorý
určí tak, aby sa vyhlásenie uskutočnilo najneskôr do jedného mesiaca odo dňa
pojednávania. Neprítomným účastníkom oznámi termín vyhlásenia rozsudku podľa §
156 ods. 3.
§ 250j
(1) Ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k
záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade
so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta.
(2) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v medziach žaloby dospel k záveru, že
a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci,
b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v
rozpore s obsahom spisov,
c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,
d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok
dôvodov,
e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
(3) Súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj
rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu
orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného
právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť
spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší
rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán,
ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto
prípadoch nie je súd viazaný.
(4) Ustanovenie, podľa ktorého bolo rozhodnutie správneho orgánu zrušené, súd
uvedie vo výroku rozsudku. Na posúdenie prípustnosti odvolania je rozhodujúci
výrok rozsudku.
(5) Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade
škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení
sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu
nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu
rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku
rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania
vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom.
(6) Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
§ 250ja
(1) Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 1 a 2 je prípustné odvolanie.
(2) Odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v
rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak
to považuje za potrebné, vo veciach podľa § 250i ods. 2 alebo ak vykonáva
dokazovanie.
(3) Ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu
zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie
správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Inak o odvolaní rozhodne spôsobom podľa § 219 až 221 tohto zákona.
(4) Súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho
súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
(5) Proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok
podľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.
(6) Proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu vecne
príslušného podľa § 246 ods. 2 nie je prípustný opravný prostriedok.
§ 250k
(1) Ak mal žalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti žalovanému prizná
právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. Môže tiež rozhodnúť, že sa
náhrada trov celkom alebo sčasti neprizná, ak sú na to dôvody hodné osobitného
zreteľa.
(2) Ak po zrušení rozhodnutia správneho orgánu došlo k vydaniu nového
rozhodnutia, ktoré sa k novej žalobe opäť zrušilo preto, že sa správny orgán
odchýlil od právneho názoru vysloveného v prvom rozsudku súdu bez toho, aby
došlo k zmene skutkového alebo právneho stavu, uloží súd správnemu orgánu, aby
žalobcovi nahradil všetky trovy súdneho konania.
Tretia
hlava
ROZHODOVANIE O OPRAVNÝCH PROSTRIEDKOCH PROTI
ROZHODNUTIAM SPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 250l
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon
zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným
rozhodnutiam správnych orgánov.
(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie
druhej hlavy s výnimkou § 250a.
§ 250m
(1) Konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu.
(2) Návrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia
rozhodnutia, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas
aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý vydal rozhodnutie. Ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje
nesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia.
(3) Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a
správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.
§ 250n
Ak to povaha veci nevylučuje, môže ten, kto podáva opravný prostriedok,
navrhnúť, aby bola odložená vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Ustanovenie
§ 250c ods. 2 sa použije obdobne. Súd môže tomuto návrhu vyhovieť, ak by
vykonaním napadnutého rozhodnutia bol zmarený účel jeho preskúmania.
§ 250o
Ak správny orgán, ktorého rozhodnutie súd preskúmava, vydá nové rozhodnutie,
ktorým návrhu celkom vyhovie, súd uznesením konanie zastaví.
§ 250p
Ak je návrh podaný oneskorene alebo ho podá ten, kto naň nie je oprávnený,
alebo ak sa napadá rozhodnutie, ktoré preskúmaniu nepodlieha, alebo ak
navrhovateľ neodstránil vady, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia
vecnému vybaveniu návrhu, súd uznesením opravný prostriedok odmietne. Odvolanie
proti uzneseniu je prípustné.
§ 250q
(1) Ak nedôjde k vybaveniu opravného prostriedku spôsobom uvedeným v § 250f,
250o alebo 250p, nariadi súd pojednávanie. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
(2) O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie
§ 250j ods. 5 platí obdobne.
§ 250r
Ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom
prejednaní viazaný právnym názorom súdu.
§ 250s
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je
prípustné odvolanie. Proti rozsudku súdu, ktorým zruší rozhodnutie správneho
orgánu, je prípustné odvolanie len z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a)
a b). Obnova konania, dovolanie a mimoriadne dovolanie nie sú prípustné.
Štvrtá
hlava
KONANIE PROTI NEČINNOSTI ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§ 250t
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom
tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu
verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak
navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v
konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom.
(3) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne
po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K
rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho
orgánu.
(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo
výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo
správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej
je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej
správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a
zároveň rozhodne o trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
§ 250u
Za nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na
opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu
do 3 280 eur, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada
stanovisko nadriadeného správneho orgánu.
Piata
hlava
KONANIE O OCHRANE PRED NEZÁKONNÝM ZÁSAHOM ORGÁNU VEREJNEJ SPRÁVY
§ 250v
(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej
správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej
alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať
ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho
opakovanie.
(2) Orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia
uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného
zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo
ktorému je taký zbor podriadený.
(3) Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia,
že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď
sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo
dňa, keď k nemu došlo.
(4) Súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku
rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo
správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť
vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa
a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí
rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný.
(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.
(6) Súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň
rozhodne o trovách konania.
(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Šiesta
hlava
VYKONATEĽNOSŤ ROZHODNUTÍ CUDZÍCH SPRÁVNYCH ORGÁNOV
§ 250w
(1) Ak medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná, obsahuje
záväzok vykonávať rozhodnutia cudzích správnych orgánov a rozhodnutia cudzích
súdov vo veciach, o ktorých rozhodujú správne orgány (ďalej len "cudzie
správne rozhodnutie"), možno nariadiť výkon cudzieho správneho
rozhodnutia, len ak krajský súd na návrh osoby, o ktorej právo v cudzom
správnom rozhodnutí ide, rozhodol, že cudzie správne rozhodnutie je
vykonateľné.
(2) Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd osoby,
o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide.
(3) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a osoba, o ktorej povinnosť v cudzom
správnom rozhodnutí ide.
(4) Súd o návrhu na rozhodnutie o vykonateľnosti rozhodnutia cudzieho správneho
orgánu rozhoduje uznesením bez nariadenia pojednávania a bez vypočutia osoby, o
ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide. Proti uzneseniu je prípustné
odvolanie.
§ 250x
Súd rozhodne, že cudzie správne rozhodnutie je vykonateľné v Slovenskej
republike, ak
a) je vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,
b) rozhodovanie vo veci nepatrilo do právomoci správnych orgánov Slovenskej
republiky,
c) osobe, o ktorej povinnosť v cudzom správnom rozhodnutí ide, nebola postupom
cudzieho orgánu odňatá možnosť riadne sa zúčastniť na konaní, najmä ak bola
riadne oboznámená o začatí konania a predvolaná na vypočutie,
d) sa v ňom ukladá plnenie, ktoré je podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky prípustné alebo vykonateľné, alebo nie je inak v rozpore s verejným
poriadkom.
§ 250y
Cudzie správne rozhodnutie, o ktorom súd rozhodol, že je vykonateľné, sa vykoná
ako rozhodnutie správneho orgánu. Potvrdenie o vykonateľnosti cudzieho
správneho rozhodnutia nie je potrebné, ak súd už rozhodol o jeho
vykonateľnosti.
Siedma
hlava
OSOBITNÉ KONANIA
Konanie
vo volebných veciach
§ 250z
Konanie vo veciach zoznamov voličov a zoznamov
oprávnených občanov na hlasovanie v referende
(1) Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v stálom zozname voličov
alebo v zozname oprávnených občanov na hlasovanie v referende, môže sa občan
tým dotknutý obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom
na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení zoznamu.
(2) Účastníkmi konania sú navrhovateľ a obec.
(3) Súd rozhodne bez pojednávania uznesením do troch dní od podania návrhu.
Rozhodnutie treba doručiť účastníkom v deň rozhodnutia.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§
250za
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín
(1) Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona33) rozhodla
a) o registrácii kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca politická
strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na
zrušenie registrácie kandidátnej listiny,
b) o registrácii kandidátnej listiny s úpravou vykonanou podľa osobitného
zákona34), môže sa dotknutá kandidujúca politická strana alebo koalícia obrátiť
na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie rozhodnutia o
ponechaní kandidáta na kandidátnej listine,
c) o odmietnutí registrácie kandidátnej listiny, môže sa dotknutá kandidujúca
politická strana alebo koalícia obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s
návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní tejto kandidátnej listiny.
(2) Účastníkmi konania sú politická strana alebo koalícia, ktorá podala návrh
podľa odseku 1, a Ústredná volebná komisia.
(3) Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§
250zb
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávy obcí
(1) Ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta alebo o
nezaregistrovaní kandidáta pre voľby do orgánov samosprávy obcí, môže sa
kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do
troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na
okresný súd s návrhom na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo
s návrhom na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.
(2) Účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo nezávislý
kandidát, ktorí podali návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná komisia
a kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti
ktorým návrh smeruje.
(3) Súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§
250zc
Konanie vo veciach prijatia návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta
Slovenskej republiky
(1) Ak predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodol o odmietnutí návrhu
na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky, môže sa dotknutý
kandidát obrátiť na Najvyšší súd Slovenskej republiky s návrhom na vydanie
rozhodnutia o prijatí jeho návrhu na kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej
republiky.
(2) Účastníkmi konania sú dotknutý kandidát a predseda Národnej rady Slovenskej
republiky.
(3) Súd rozhodne uznesením do piatich dní od podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§
250zd
Konanie vo veciach registrácie kandidátnych listín pre voľby do orgánov
samosprávneho kraja
(1) Ak volebná komisia príslušná podľa osobitného zákona35) rozhodla o
vyčiarknutí kandidáta z kandidátnej listiny pre voľby do orgánov samosprávneho
kraja alebo registráciu kandidátnej listiny odmietla, môže sa dotknutá
politická strana alebo dotknutý kandidát do 24 hodín od doručenia rozhodnutia
volebnej komisie samosprávneho kraja obrátiť na okresný súd v sídle volebnej
komisie samosprávneho kraja s návrhom na vydanie rozhodnutia o povinnosti
volebnej komisie samosprávneho kraja ponechať kandidáta na kandidátnej listine
alebo zaregistrovať kandidátnu listinu.
(2) Účastníkmi konania sú dotknutá politická strana, dotknutý kandidát a
volebná komisia samosprávneho kraja.
(3) Súd rozhodne uznesením do troch dní od podania návrhu.
(4) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
§
250ze
Konanie vo veciach registrácie politických strán a politických hnutí
(1) Ak prípravný výbor politickej strany alebo politického hnutia nesúhlasí s
upozornením príslušného ministerstva, že návrh na registráciu nemá náležitosti
požadované zákonom36) alebo že v návrhu sú neúplné alebo nepresné údaje, môže
sa prípravný výbor domáhať určenia, že návrh na registráciu nemá nedostatky.
(2) Účastníkmi konania sú prípravný výbor a príslušné ministerstvo.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo
prípravný výbor.
(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením. Odvolanie proti rozhodnutiu nie
je prípustné.
§
250zf
Konanie o preskúmaní zákonnosti uznesení obecného zastupiteľstva, mestského
zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva vyššieho územného
celku
(1) Ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo
alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu
prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor
podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia.
(2) Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a
prokurátor.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec,
mesto, mestská časť alebo sídlo vyššieho územného celku.
(4) Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
§
250zfa
Konanie o súlade všeobecne záväzného nariadenia obce a vyššieho územného celku
so zákonom, nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
(1) Ak obec alebo vyšší územný celok nezruší alebo nezmení na základe protestu
prokurátora svoje všeobecne záväzné nariadenie, môže prokurátor vo veciach
územnej samosprávy podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne
záväzného nariadenia so zákonom.36a) Vo veciach pri plnení úloh štátnej správy
môže prokurátor podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného
nariadenia aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.36b)
(2) Účastníkmi konania sú obec, vyšší územný celok a prokurátor.
(3) Príslušný na rozhodnutie je krajský súd, v obvode ktorého sa nachádza obec,
ktorá vydala všeobecne záväzné nariadenie, alebo sídlo samosprávneho kraja,
ktorý vydal všeobecne záväzné nariadenie.
(4) Proti rozhodnutiu súdu je prípustné odvolanie.
(5) Ak súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi všeobecne záväzným nariadením a
právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, stráca všeobecne záväzné
nariadenie, jeho časť, prípadne niektoré jeho ustanovenia účinnosť dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu. Obec, vyšší územný celok, ktoré
vydali všeobecne záväzné nariadenie, sú povinné do šiestich mesiacov od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu uviesť ho vo veciach územnej
samosprávy do súladu so zákonom a vo veciach pri plnení úloh štátnej správy aj
s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak obec, mesto, mestská časť
alebo samosprávny kraj neurobí, všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť,
prípadne niektoré jeho ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(6) Súd môže uznesením na návrh prokurátora dočasne pozastaviť účinnosť
všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti, prípadne niektorého jeho
ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody,
ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok.
Takéto uznesenie súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bolo vydané; inak
dočasné pozastavenie účinnosti všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti,
prípadne niektorého jeho ustanovenia zaniká nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia súdu o veci samej.
§
250zg
Konanie vo veciach dohôd obcí o spolupráci s územnými celkami alebo orgánmi
iných štátov a členstva v medzinárodnom združení
(1) Obvodný úrad v sídle kraja môže podať na súd z dôvodu nesplnenia podmienok ustanovených
zákonom návrh na určenie povinnosti obci alebo vyššiemu územnému celku
vypovedať dohodu o spolupráci uzavretú s inou obcou, s iným vyšším územným
celkom alebo uzavretú s územným a správnym celkom iného štátu, alebo s orgánom,
alebo s úradom iného štátu vykonávajúcimi regionálne funkcie. Rovnako môže
obvodný úrad v sídle kraja podať návrh na určenie povinnosti vypovedať členstvo
obce v združení obcí, členstvo vyššieho územného celku v združení vyšších
územných celkov alebo ich členstvo v medzinárodnom združení územných celkov
alebo územných orgánov.
(2) Účastníkmi konania sú obec alebo vyšší územný celok a obvodný úrad v sídle
kraja.
(3) O návrhu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza obec alebo je
sídlo vyššieho územného celku.
(4) Súd rozhoduje bez pojednávania uznesením.
(5) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.
ŠIESTA
ČASŤ
Výkon rozhodnutia
NARIADENIE A USKUTOČNENIE VÝKONU ROZHODNUTIA
Predpoklady
výkonu rozhodnutia
§ 251
(1) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak
ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
(2) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri
ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného
konania, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty,
svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, sumy uložené ochrannými opatreniami
v trestnom konaní, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.37)
(3) Ak osobitný predpis38) neustanovuje inak, výkon rozhodnutia nemožno
prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení výkonu rozhodnutia
nemožno podať návrh na obnovu výkonu rozhodnutia.
(4) Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu31) sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
§ 252 až 254
Zrušené predpisom 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2005
Účastníci
konania
§ 255
(1) Účastníkmi konania sú pri výkone rozhodnutia oprávnený a povinný.
(2) Ak sú nariadeným výkonom rozhodnutia postihnuté veci v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov, je účastníkom konania, pokiaľ ide o tieto veci, i
manžel povinného.
§ 256
(1) Proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech
iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a
uskutočniť výkon rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť
alebo právo z rozhodnutia.
(2) Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo
overenou štátnym orgánom, pokiaľ nevyplýva priamo z právneho predpisu.
Spôsoby
výkonu rozhodnutia
§ 257
Nariadiť a uskutočniť výkon rozhodnutia možno len spôsobmi uvedenými v tomto
zákone.
§ 258
(1) Výkon rozhodnutia ukladajúceho zaplatenie peňažnej sumy možno uskutočniť
zrážkami zo mzdy, prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí a
nehnuteľností.
(2) Zrušený od 1. 9. 2005.
(3) Ak ide o vymáhanie pohľadávky zabezpečenej záložným právom, možno ho
uskutočniť aj predajom zálohu.
§ 259 až 267
zrušené predpisom 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2005
Zastavenie
výkonu rozhodnutia
§ 268
(1) Výkon rozhodnutia sa zastaví, ak
a) bol nariadený, hoci sa rozhodnutie dosiaľ nestalo vykonateľným,
b) rozhodnutie, ktoré je podkladom výkonu, bolo po nariadení výkonu zrušené
alebo sa stalo neúčinným,
c) priebeh výkonu rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý sa ním dosiahne,
nepostačí ani na krytie jeho trov,
d) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
e) výkon rozhodnutia bol súdom vyhlásený za neprípustný, pretože je tu iný
dôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať.
(2) Ak sa nariadeného výkonu rozhodnutia týka niektorý z dôvodov zastavenia len
sčasti alebo ak bol výkon rozhodnutia nariadený v rozsahu širšom, než aký stačí
na uspokojenie oprávneného, bude výkon rozhodnutia zastavený čiastočne.
§ 269
Zrušený od 1. 9. 2005.
Trovy
výkonu rozhodnutia
§ 270
(1) Spolu s nariadením výkonu rozhodnutia uloží súd i povinnosť na náhradu trov
výkonu rozhodnutia bez toho, aby určil lehotu na ich zaplatenie. Nariadenie
výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na tieto trovy.
(2) Oprávnený má nárok na náhradu všetkých účelných trov výkonu rozhodnutia.
(3) Pre náhradu trov výkonu rozhodnutia použijú sa aj ustanovenia § 147 až 150.
§ 271
Ak dôjde k zastaveniu nariadeného výkonu rozhodnutia, súd rozhodne o náhrade
trov, ktoré účastníkom uskutočňovaním výkonu rozhodnutia vznikli, podľa toho, z
akého dôvodu k zastaveniu výkonu rozhodnutia došlo. Môže tiež zrušiť dosiaľ
vydané rozhodnutia o trovách výkonu, prípadne uložiť oprávnenému, aby vrátil,
čo mu povinný na trovy výkonu rozhodnutia už zaplatil.
Výkon
rozhodnutia o výchove maloletých detí
§ 272
(1) Ustanovenia § 251 ods. 2 až 4, § 255 až 258, § 268, § 270 a 271 sa
nepoužijú, ak ide o výkon rozhodnutia alebo schválenej dohody o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností. To platí aj v prípade, ak ide o výkon
rozhodnutia alebo dohody o styku rodičov s maloletým dieťaťom. O účastníkoch
platia ustanovenia § 94.
(2) Pred nariadením výkonu rozhodnutia sudca písomne vyzve toho, kto odmieta
podrobiť sa súdnemu rozhodnutiu alebo neplní súdom schválenú dohodu o výchove
maloletých detí a o úprave styku s nimi, aby sa súdnemu rozhodnutiu podrobil
alebo aby súdom schválenú dohodu plnil. V tejto výzve upozorní tiež na následky
neplnenia povinností ustanovených v rozhodnutí alebo v dohode.
(3) Sudca spravidla požiada tiež príslušný orgán obce a orgán starostlivosti o
deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo
súdom schválenej dohody o výchove maloletých detí o úprave styku s nimi bez
toho, aby bolo treba nariaďovať výkon rozhodnutia.
§ 273
(1) Ak výzva sudcu podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, ukladá sudca tomu,
kto neplní dobrovoľne súdne rozhodnutie alebo súdom schválenú dohodu o výchove
maloletých detí, prípadne o úprave styku s nimi, postupne pokuty. Jednotlivé
pokuty nesmú prevyšovať 60 eur a pripadajú štátu.
(2) Sudca môže v súčinnosti s príslušným orgánom obce, prípadne aj so štátnymi
orgánmi zariadiť odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia alebo dohody
nemá byť, a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia
alebo dohody zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie alebo dohoda priznávajú
právo na styk s dieťaťom po obmedzený čas.
(3) Príslušný na výkon súdneho rozhodnutia alebo súdom schválenej dohody o
výchove maloletých detí a o úprave styku s nimi je všeobecný súd dieťaťa.
§ 273a
(1) Ustanovenia § 272 a § 273 ods. 2 a 3 sa použijú primerane aj na výkon
rozhodnutia vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania dieťaťa
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.
(2) Ak výzva podľa § 272 ods. 2 zostane bezvýsledná, súd vykoná v súčinnosti so
štátnymi orgánmi odňatie dieťaťa tomu, u koho nemá byť, a zabezpečí jeho
odovzdanie tomu, komu má byť podľa rozhodnutia vrátené alebo komu bolo podľa
rozhodnutia zverené.
§ 273b
(1) Aj bez návrhu súd konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove
maloletého dieťaťa alebo o úprave styku s ním preruší, ak bol podaný návrh na
jeho uznanie, až do právoplatného rozhodnutia o uznaní.
(2) Na návrh môže súd prerušiť konanie o nariadení výkonu cudzieho rozhodnutia
alebo odložiť uskutočnenie výkonu cudzieho rozhodnutia o výchove maloletého
dieťaťa alebo o úprave styku s ním, ak bolo v štáte, v ktorom bolo vydané,
napadnuté opravným prostriedkom, až do právoplatného rozhodnutia o opravnom
prostriedku.
§ 273c
(1) Ak súd nariadil predbežné opatrenie, aby bolo maloleté dieťa zverené do
starostlivosti určenej fyzickej osoby alebo zariadenia sociálnych služieb (§
75a), zabezpečí, aby toto rozhodnutie bolo bez zbytočného odkladu vykonané.
(2) Výkon rozhodnutia sa uskutoční tak, že súd v súčinnosti s príslušnými
štátnymi orgánmi odovzdá maloleté dieťa do starostlivosti určenej fyzickej
osoby alebo zariadenia sociálnych služieb. Ustanovenia § 272 ods. 2 a 3 a § 273
sa nepoužijú.
§ 274
Zrušený od 1. 9. 2005.
§ 275
(1) Potvrdením o vykonateľnosti opatrí rozhodnutie, prípadne výkazy nedoplatkov
ten orgán, ktorý ich vydal, pri zmieroch a dohodách ten orgán, ktorý ich
schválil.
(2) Súd je však vždy oprávnený pred nariadením výkonu rozhodnutia preskúmavať
správnosť potvrdenia o vykonateľnosti všetkých titulov na výkon rozhodnutia.
(3) Pred zastavením výkonu rozhodnutia súd v prípadoch uvedených v § 274
spravidla si vyžiada vyjadrenie orgánu, ktorý vydal rozhodnutie, prípadne výkaz
nedoplatkov, alebo ktorý schválil zmier alebo dohodu, o výkon ktorých ide.
§ 275a
Vykonateľnosť rozhodnutí orgánov Európskej únie a Európskeho spoločenstva
(1) Ustanovenie § 251 sa primerane použije aj na rozhodnutia orgánov Európskej
únie.39)
(2) Rozhodnutia Rady, Komisie a Európskej centrálnej banky opatrí potvrdením o
vykonateľnosti Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky. Rozhodnutia
Súdneho dvora a Súdu prvého stupňa39) opatrí potvrdením o vykonateľnosti
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Tieto orgány pri potvrdzovaní
vykonateľnosti skúmajú a overujú iba pravosť rozhodnutí.
Druhá
hlava
ZRÁŽKY ZO MZDY
Rozsah
zrážok
§ 276
Zrážky zo mzdy možno vykonávať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s
príslušenstvom.
§ 277
(1) Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa vypočíta tak, že sa od mzdy
odpočíta daň z príjmov fyzických osôb.
(2) Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú
pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere. Nezapočítavajú sa však
do nej prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s
pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.
§ 278
(1) Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma s výnimkou
povinného podľa osobitného predpisu; spôsoby jej výpočtu ustanoví nariadením
vláda Slovenskej republiky.
(2) Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno
zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa odseku 1.
§ 279
(1) Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa
zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na
vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Pre prednostné pohľadávky
uvedené v odseku 2 sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú
najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí,
uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.
(2) Prednostnými pohľadávkami sú
a) pohľadávky výživného;
b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví;
c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi;
d) súdne pohľadávky; a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,
e) pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú
povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa
osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského
poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávky
náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa
zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby
poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za
sociálne služby poskytované právnickými osobami a fyzickými osobami podľa
osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti
voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa
osobitného predpisu, a pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v
nezamestnanosti.
(3) Vláda Slovenskej republiky ustanoví nariadením sumu, nad ktorú sa zrazí
zvyšok čistej mzdy vypočítanej podľa odseku 1 prvej vety bez obmedzenia.
§ 280
(1) Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú na vymoženie niekoľkých pohľadávok,
uspokoja sa jednotlivé pohľadávky z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa
svojho poradia bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné
pohľadávky.
(2) Ak podľa § 279 ods. 1 dochádza k zrážkam z druhej tretiny zvyšku čistej
mzdy, uspokoja sa z nej bez zreteľa na poradie najskôr pohľadávky výživného a
len potom podľa poradia (odsek 3) ostatné prednostné pohľadávky. Ak nepostačí
suma zrazená z druhej tretiny na uspokojenie všetkých pohľadávok výživného,
uspokojí sa najprv bežné výživné všetkých oprávnených a len potom nedoplatky za
skorší čas, a to podľa pomeru bežného výživného. Ak by však nebolo sumou
zrazenou z druhej tretiny kryté ani bežné výživné všetkých oprávnených, rozdelí
sa medzi nich suma zrazená z druhej tretiny pomerne podľa výšky bežného
výživného bez ohľadu na výšku nedoplatkov.
(3) Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie
výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, majú tieto pohľadávky rovnaké
poradie; ak nestačí suma na ne pripadajúca na ich plné uspokojenie, uspokoja sa
pomerne.
§ 281
Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľujú ustanovenia tohto
zákona, je neprípustné, a to i keď s tým povinný súhlasí.
Nariadenie
a vykonávanie zrážok
§ 282
(1) V nariadení výkonu rozhodnutia prikáže súd platiteľovi mzdy, aby po tom,
keď sa mu nariadenie výkonu doručí, vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a
nevyplácal zrazené sumy povinnému a to až do vymoženia pohľadávky alebo do
zastavenia výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak.
(2) Súd doručí nariadenie výkonu rozhodnutia oprávnenému, povinnému a
platiteľovi mzdy. Povinnému a platiteľovi mzdy ho doručí do vlastných rúk.
(3) Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí nariadenie výkonu
rozhodnutia alebo uznesenie obsahujúce upovedomenie o nariadení výkonu
rozhodnutia (§ 294 ods. 3), právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá
určenej výške zrážok.
§ 283
Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd upovedomí o
tom platiteľa mzdy, ktorý je potom povinný vyplácať oprávnenému sumy zrazené zo
mzdy povinného.
§ 284
(1) Platiteľ mzdy prestane vykonávať zrážky, len čo je pohľadávka oprávneného
uspokojená (§ 276).
(2) Ak sa vykonáva rozhodnutie, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na
opakujúce sa dávky, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia i na dávky, ktoré
sa stanú zročnými len v budúcnosti. To isté platí, ak sa v rozhodnutí povinnému
uložilo zaplatiť peňažnú sumu v splátkach.
(3) Ak počas výkonu rozhodnutia dôjde k takej zmene rozsudku podľa § 163, ktorá
spočíva vo zvýšení výživného, vzťahuje sa nariadenie výkonu rozhodnutia aj na
všetky sumy zvýšeného výživného; zvýšené výživné má rovnaké poradie ako zvyšok
pohľadávky.
§ 285
(1) Ak vypláca platiteľ mzdy mesačnú mzdu na dvakrát (ako preddavok a
vyúčtovanie), môže primerané zrážky vykonať povinnému už z preddavku. Výplatu
zrážok oprávnenému vykoná však vždy až po uplynutí príslušného mesiaca.
(2) Ak sa nariadenie výkonu rozhodnutia doručí platiteľovi mzdy až po tom, keď
už bola časť mesačnej mzdy povinnému vyplatená, neprihliada sa na vykonanú
výplatu a zrážky sa vykonajú tak, ako keby povinný mal za celý mesiac právo len
na mzdu, ktorá mu ešte nebola vyplatená.
(3) Ak sa preddavok vypláca za obdobie dlhšie ako jeden mesiac, vypočíta sa,
koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z takto
vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky. Celková odmena
povinného za uplynulý rok sa rozvrhne rovnomerne na jednotlivé mesiace. Z
mesačnej odmeny sa potom vypočítajú s konečnou platnosťou zrážky a oprávnenému
sa vyplatí rozdiel medzi sumami, ktoré sa mali povinnému zraziť v jednotlivých
mesiacoch, a sumami, ktoré sa skutočne z preddavkov oprávnenému už vyplatili.
§ 286
Ak dochádza k výplate mzdy za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky
za každý mesiac osobitne.
§ 287
(1) Ak sa dohodne oprávnený s povinným, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, ako
ustanovuje § 277 až 280, a ak to obaja oznámia súdu, vyzve súd platiteľa mzdy,
aby zrážal zo mzdy povinného mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí,
ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok
podľa tohto zákona. Ak ju prevýši, vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom
období zrážky len v rozsahu dovolenom ustanoveniami § 277 až 280.
(2) Oprávnený môže kedykoľvek oznámiť súdu, že svoj súhlas s vykonávaním
nižších zrážok podľa odseku 1 odvoláva. Súd o tom upovedomí povinného a
platiteľa mzdy.
(3) Výzva súdu na vykonávanie nižších zrážok stráca účinnosť dňom, keď sa
platiteľovi mzdy doručí ďalšie nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy
povinného alebo upovedomenie súdu, že oprávnený odvolal svoj súhlas s
vykonávaním nižších zrážok. Od tohto dňa vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa
skoršieho nariadenia výkonu rozhodnutia v plnom rozsahu.
§ 288
Ak o to požiada platiteľ mzdy, oprávnený alebo povinný, súd určí, aká suma sa
má v príslušnom výplatnom období zo mzdy povinného zrážať, a ak je viac
oprávnených, koľko z nej pripadne na každého z nich.
Odklad
a zastavenie výkonu rozhodnutia
§ 289
(1) Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 1, nevykonáva
platiteľ mzdy zo mzdy povinného zrážky odo dňa, keď sa mu doručilo uznesenie o
povolení odkladu, dokiaľ sa mu nedoručí príkaz súdu, aby sa v zrážkach
pokračovalo.
(2) Ak súd povolí odklad výkonu rozhodnutia podľa § 266 ods. 2, platiteľ mzdy
vykonáva zrážky ďalej, ale nevypláca ich oprávnenému, dokiaľ sa odklad výkonu
nezruší. Ak súd zastaví výkon rozhodnutia, vyplatí platiteľ mzdy zrazené sumy
povinnému.
§ 290
(1) Súd zastaví na návrh platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného nariadený
výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy, keď povinný po dobu jedného roka nepoberá
mzdu aspoň v takej výške, aby sa z nej mohli zrážky vykonávať.
(2) Na návrh povinného môže súd zastaviť nariadený výkon rozhodnutia zrážkami
zo mzdy, ak sa zrážky vykonávajú už len pre bežné výživné a možno predpokladať,
že povinný vzhľadom na svoje správanie i pomer k práci bude výživné plniť ďalej
dobrovoľne.
Výplata
vykonaných zrážok
§ 291
(1) Zrazenú sumu vyplatí platiteľ mzdy priamo oprávnenému. Ak sa však má z
vykonaných zrážok uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže platiteľ mzdy zaslať
zrazenú sumu súdu, ktorý ju rozvrhne medzi oprávnených a sám vykoná výplatu.
Platiteľ mzdy je povinný zaslať zrazenú sumu súdu, ak mu to na žiadosť
niektorého z oprávnených nariadi súd.
(2) Zrazenú sumu je platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, i keď sám má
voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si inak mohol započítať.
§ 292
Ak platiteľ mzdy nevykoná zo mzdy povinného zrážky riadne a včas, ak ich vykoná
v menšom ako určenom rozsahu alebo ak nevyplatí zrážky oprávnenému bez odkladu
po tom, keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia
nadobudlo právoplatnosť alebo keď sa stali zročnými ďalšie mesačné sumy mzdy,
môže oprávnený uplatniť proti platiteľovi mzdy na súde právo na vyplatenie súm,
ktoré sa mali zo mzdy povinného zrážať.
Zmena
platiteľa mzdy
§ 293
(1) Ak sa po nariadení výkonu rozhodnutia platiteľ mzdy zmení, vzťahuje sa
nariadenie výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy i na mzdu povinného u nového
platiteľa mzdy.
(2) Povinnosť vykonávať zrážky vzniká novému platiteľovi mzdy už dňom, keď sa
od povinného alebo od doterajšieho platiteľa mzdy dozvie, že bol súdom
nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného a pre aké pohľadávky; ak
sa nedozvie o týchto okolnostiach nový platiteľ mzdy už skôr, vzniká mu táto
povinnosť dňom, keď sa mu doručilo uznesenie podľa § 294 ods. 3. Poradie, ktoré
získala pohľadávka oprávneného podľa § 280 odsek 3, zostáva jej zachované aj u
nového platiteľa mzdy.
(3) Za zmenu platiteľa mzdy podľa odseku 1 sa nepovažuje, ak povinný po
nariadení výkonu rozhodnutia získa nárok na peňažnú dávku nemocenského
poistenia nahrádzajúcu mzdu a ak mu dávku vyplatí platiteľ mzdy.
§ 294
(1) Ten, kto prijíma občana do práce, je povinný vyžiadať si od neho potvrdenie
vystavené tým, u koho občan naposledy pracoval, o tom, či bol nariadený výkon
rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, ktorým súdom a v čí prospech. Také potvrdenie
je povinný každý zamestnávateľ vydať občanovi, ktorý u neho prestal pracovať.
(2) Ak zistí ten, u koho povinný nastúpil novo do práce, že bol nariadený výkon
rozhodnutia zrážkami z jeho mzdy, oznámi to bez odkladu súdu, ktorý výkon
nariadil.
(3) Súd tomu, u koho povinný nastúpil novo do práce, doručí do vlastných rúk
uznesenie, v ktorom ho upovedomí o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo
mzdy, oboznámi ho s doterajším priebehom výkonu rozhodnutia, najmä s výškou
doteraz vykonaných zrážok, uvedie, aká vysoká je pohľadávka, pre ktorú sa majú
zrážky ďalej vykonávať, a aké je jej poradie; vyzve ho, aby odo dňa, keď sa mu
uznesenie podľa tohto odseku doručí, v zrážkach zo mzdy povinného pokračoval, a
upozorní ho na všetky jeho povinnosti pri výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy.
§ 295
(1) Ak povinný prestal pracovať u doterajšieho platiteľa mzdy, musí to oznámiť
do jedného týždňa súdu, ktorý nariadil výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Do
jedného týždňa musí povinný súdu takisto oznámiť, že nastúpil prácu u iného
platiteľa mzdy.
(2) Platiteľ mzdy musí oznámiť súdu do jedného týždňa, že povinný u neho
prestal pracovať. Zároveň zašle súdu vyúčtovanie zrážok, ktoré zo mzdy
povinného vykonal a vyplatil oprávneným a oznámi súdu, pre ktoré pohľadávky bol
nariadený výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy a aké poradie majú tieto
pohľadávky.
§ 296
(1) Ak niektorý platiteľ mzdy nesplní povinnosť, uvedenú v § 294 ods. 1 a 2
alebo v § 295 ods. 2, môže sa oprávnený domáhať, aby mu platiteľ mzdy vyplatil
sumy, na ktoré by mal právo, keby bol platiteľ mzdy uvedené povinnosti splnil.
(2) Za nesplnenie povinností uvedených v § 294 a 295 môže súd uložiť povinnému
i platiteľovi mzdy poriadkovú pokutu (§ 53).
Niekoľko
platiteľov mzdy
§ 297
(1) Ak povinný poberá mzdu od niekoľkých platiteľov mzdy, vzťahuje sa
nariadenie výkonu rozhodnutia na všetky jeho mzdy.
(2) Zrážky zo mzdy je každý platiteľ mzdy povinný vykonávať odo dňa, keď sa mu
doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.
(3) Ak občan nastupuje do práce bez toho, že by pritom opúšťal doterajšieho
platiteľa mzdy, použijú sa obdobne ustanovenia § 293, 294 a 296.
§ 298
(1) Ak súd nariaďuje vykonávanie zrážok zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy, určí
im jednotlivo, akú časť základnej sumy (§ 278) nemajú zrážať. Keby príjem
povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej
sumy, je platiteľ mzdy povinný oznámiť to súdu. Súd potom znova určí, akú časť
základnej sumy má každý platiteľ mzdy zrážať. Súd môže tiež určiť, najmä ak sa
vykonávajú zrážky už len pre bežné výživné, aby ich vykonával len niektorý z
platiteľov mzdy a aby ostatní vo vykonávaní zrážok zatiaľ nepokračovali.
(2) Ak vykonáva zrážky niekoľko platiteľov mzdy zároveň, zašlú zrážky vždy
súdu. Súd preverí, či celkove zrazená suma neprevyšuje pohľadávku oprávneného.
Ak ju neprevyšuje, vyplatí celú zrazenú sumu oprávnenému. Ak ju prevyšuje,
vyplatí súd zo zrazenej sumy oprávnenému len toľko, koľko zodpovedá jeho
pohľadávke, a zvyšok vráti povinnému.
Zrážky
z iných príjmov
§ 299
(1) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú i na výkon
rozhodnutia zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z
náhrady mzdy, náhrady na pracovnú pohotovosť, náhrady príjmu pri dočasnej
pracovnej neschopnosti zamestnanca, z dávky sociálneho poistenia, z dávky
sociálneho zabezpečenia, a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného
pre maloleté dieťa, aj z dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi.
(2) Ak ide o výkon rozhodnutia zrážkami z dôchodku občana, ktorý z tohto
dôchodku platí náklady za pobyt v ústave sociálnej starostlivosti, nepodlieha
výkonu rozhodnutia suma potrebná na úhradu pobytu a suma rovnajúca sa výške
vreckového v takom ústave.
(3) Ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy sa použijú aj na výkon
rozhodnutia zrážkami z odmeny plynúcej z dohody o pracovnej činnosti.
(4) Za iný príjem podľa odseku 1 nemožno považovať odmeny za vykonanie práce
podľa § 236 Zákonníka práce bez ohľadu na to, čo sa dojednalo o splatnosti
odmeny.
§ 300
Ak sa vyplácajú preddavky členom družstiev za obdobie dlhšie ako jeden mesiac,
vypočíta sa, koľko pripadá z poskytnutého preddavku na jednotlivé mesiace, a z
takto vypočítanej mesačnej odmeny sa povinnému vykonávajú zrážky.
§ 301
(1) Pokiaľ sa v ustanoveniach o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy hovorí o
platiteľovi mzdy, vzťahujú sa príslušné ustanovenia tiež na právnickú a fyzickú
osobu, voči ktorým má povinný nárok na niektoré z príjmov uvedených v § 299.
(2) Do čistého príjmu sa nezapočítava výchovné vyplácané k dôchodku zo
sociálneho zabezpečenia, ani zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť.
§ 302
(1) Ak má povinný popri práve na mzdu i právo na iný príjem uvedený v § 299,
postupuje sa tak, ako keby šlo o niekoľko miezd.
(2) Ak povinný po nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy získa namiesto
mzdy alebo popri nej právo na niektorý z príjmov uvedených v § 299, vzťahuje sa
nariadenie výkonu rozhodnutia i na tento príjem.
Tretia
hlava
PRIKÁZANIE POHĽADÁVKY
Prikázanie
pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky
§ 303
(1) Výkon rozhodnutia prikázaním pohľadávky z účtu v tuzemskej banke alebo
pobočke zahraničnej banky sa uskutoční jej odpísaním z účtu do výšky prisúdenej
pohľadávky s príslušenstvom.
(2) Ustanovenia o prikázaní pohľadávky z účtu nemožno použiť, ak ide o vklady
na vkladných knižkách.
§ 304
Zrušený predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
§ 305
Na návrh oprávneného súd rozhodne o nariadení výkonu rozhodnutia uznesením, v
ktorom
a) prikáže banke alebo pobočke zahraničnej banky, aby po tom, čo sa jej doručí
nariadenie výkonu rozhodnutia, zablokovala sumu zodpovedajúcu pohľadávke s
príslušenstvom z účtu povinného až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia
výkonu rozhodnutia, ak súd neurčí inak, a uhradila ju po právoplatnosti
uznesenia oprávnenému,
b) zakáže povinnému, aby po tom, čo sa mu doručí nariadenie výkonu rozhodnutia,
nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej
príslušenstva.
§ 306
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa doručí oprávnenému, povinnému a banke alebo
pobočke zahraničnej banky; banke alebo pobočke zahraničnej banky sa doručí do
vlastných rúk.
§ 307
(1) O tom, že uznesenie o nariadení výkonu súdu nadobudlo právoplatnosť, súd
upovedomí banku alebo pobočku zahraničnej banky; toto upovedomenie súd doručí
banke alebo pobočke zahraničnej banky do vlastných rúk.
(2) Banka alebo pobočka zahraničnej banky vyplatí potom pohľadávku z účtu
povinného.
§ 308
Pre poradie úhrady pohľadávok, pre ktoré sa výkon rozhodnutia nariadil, je
rozhodujúci deň, keď bolo nariadenie výkonu rozhodnutia doručené banke alebo
pobočke zahraničnej banky; ak sa jej toho istého dňa doručilo nariadenie výkonu
rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok a prostriedky na účte povinného nestačia na
uspokojenie všetkých pohľadávok, uhradia sa jednotlivé pohľadávky, pre ktoré
došlo nariadenie výkonu rozhodnutia toho istého dňa, pomerne; ustanovenia § 316
ods. 2 a 3 tu platia obdobne.
§ 309
Nariadenie výkonu rozhodnutia sa vzťahuje i na sumy, ktoré dôjdu na účet
povinného po tom, keď sa banke alebo pobočke zahraničnej banky doručilo
nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 310
Predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie pohľadávok právnickými osobami z
účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky na iný než určený účel nie sú
dotknuté ustanovením o prikázaní pohľadávky z účtu v banke alebo pobočke
zahraničnej banky.
§ 311
Ak banka alebo pobočka zahraničnej banky nepostupuje tak, ako jej to ukladajú
ustanovenia § 305, 308 a 309, môže sa oprávnený domáhať, a to aj vtedy, keď už
na účte povinného nie je dostatok prostriedkov, aby mu banka alebo pobočka
zahraničnej banky zaplatila sumu, na ktorú by mal právo, keby banka alebo
pobočka zahraničnej banky postupovala správne.
Prikázanie
iných peňažných pohľadávok
§ 312
(1) Výkon rozhodnutia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu
v banke alebo pobočke zahraničnej banky sa uskutoční zákazom výplaty pohľadávky
povinnému.
(2) Takto sa postupuje aj v prípade, že pohľadávka povinného sa stane splatnou
až v budúcnosti, ako aj v prípade, že povinnému budú čiastkové pohľadávky z
toho istého právneho dôvodu v budúcnosti postupne vznikať.
(3) Výkon rozhodnutia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky
oprávneného, pre ktorú bol nariadený, a jej príslušenstva.
§ 313
(1) V nariadení výkonu rozhodnutia zakáže súd povinnému, aby so svojou
pohľadávkou akokoľvek nakladal. Dlžníkovi povinného súd zakáže, aby po tom, keď
sa mu doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia, povinnému jeho pohľadávku
vyplatil a to až do vymoženia pohľadávky alebo do zastavenia výkonu
rozhodnutia, ak súd neurčí inak.
(2) Nariadenie výkonu rozhodnutia doručí súd oprávnenému, povinnému a dlžníkovi
povinného; dlžníkovi povinného ho doručí do vlastných rúk.
(3) Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi
povinného doručilo nariadenie výkonu rozhodnutia.
§ 314
(1) Len čo nadobudne nariadenie výkonu rozhodnutia právoplatnosť, súd o tom
upovedomí dlžníka povinného. Dlžník povinného vyplatí pohľadávku, ak je už
zročná, oprávnenému; ak nie je pohľadávka povinného dosiaľ zročná, vyplatí ju
oprávnenému, len čo sa stane zročnou.
(2) Výplatou oprávnenému sa oslobodí dlžník povinného od svojej povinnosti voči
povinnému.
§ 315
(1) Ak nevyplatí dlžník povinného oprávnenému pohľadávku bez odkladu po tom,
keď sa mu doručilo upovedomenie, že nariadenie výkonu rozhodnutia nadobudlo
právoplatnosť, alebo keď sa stala pohľadávka zročnou, môže sa oprávnený domáhať
vo vlastnom mene od dlžníka povinného na jeho všeobecnom súde vyplatenia
pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného ohľadne tejto pohľadávky uzavrieť
na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v
takomto prípade nemôže tiež započítať svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči
oprávnenému.
(2) Ak oprávnený neuplatní včas na súde, prípadne u iného orgánu pohľadávku
povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju
uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
§ 316
(1) Ak bol výkon rozhodnutia nariadený pre niekoľko pohľadávok, uspokoja sa
jednotlivé pohľadávky v tom poradí, v akom sa nariadenie výkonu rozhodnutia
doručilo dlžníkovi povinného. Ak sa mu doručilo toho istého dňa nariadenie
výkonu rozhodnutia pre niekoľko pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky
povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného tieto pohľadávky pomerne.
(2) Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného odovzdať
zrazenú sumu súdu. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu súdu, ak
mu to na žiadosť niektorého z oprávnených nariadi súd. Súd odovzdanú sumu
rozvrhne medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce.
(3) Odovzdaním zrazenej sumy súdu oslobodzuje sa dlžník povinného od svojej
povinnosti voči povinnému až do výšky tejto sumy.
Pohľadávky
nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
§ 317
(1) Výkonu rozhodnutia nepodliehajú pohľadávky náhrady, ktorú podľa poistnej
zmluvy vypláca poisťovňa, ak sa má náhrada použiť na nové vybudovanie alebo na
opravu budovy.
(2) Výkonu rozhodnutia nepodlieha dávka sociálnej pomoci alebo peňažný
príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia
poskytované podľa osobitného predpisu a štátne sociálne dávky, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
(3) Výkonu rozhodnutia odpísaním z účtu v banke alebo pobočke zahraničnej banky
nepodliehajú prostriedky na účte, ktoré výslovným vyhlásením povinného sú
určené na výplatu miezd jeho zamestnancov pre výplatné obdobie najbližšie dňu,
keď bolo banke alebo pobočke zahraničnej banky doručené nariadenie výkonu
rozhodnutia.
§ 318
Zrušený predpisom 519/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992
§ 319
(1) Pohľadávky autorskej odmeny podliehajú výkonu rozhodnutia, ak je povinným
autor, len jednou pätinou; ak sa však navrhuje výkon rozhodnutia pre niektorú z
prednostných pohľadávok uvedených v § 279 ods. 2, môže pri nich súd nariadiť
výkon rozhodnutia až do dvoch pätín so zreteľom na pomery povinného. Pre
poradie úhrady prednostných pohľadávok sa použijú primerane ustanovenia § 280
ods. 2 a 3.
(2) Pokiaľ sa autorovi vypláca odmena prostredníctvom ochrannej autorskej
organizácie, doručí súd nariadenie výkonu rozhodnutia aj ochrannej autorskej
organizácii, ktorá potom má práva a povinnosti dlžníka povinného. Nariadenie
výkonu rozhodnutia sa vzťahuje ako na sumy, ktoré boli už v prospech autora u
ochrannej autorskej organizácie zložené, tak aj na sumy, ktoré budú u nej v
bežnom kalendárnom roku zložené.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú obdobne, i pokiaľ ide o pohľadávky z
práv príbuzných autorskému právu a o pohľadávky fyzických osôb z ich
podnikateľskej činnosti.
Postihnutie
iných majetkových práv
§ 320
(1) Ak oprávnený navrhuje, aby sa rozhodnutie, ktorým sa mu priznáva peňažná
pohľadávka, vykonalo postihnutím iného majetkového práva, ktoré je prevoditeľné
a nie je peňažnou pohľadávkou, ani právom, ktoré patrí len povinnému osobne,
použijú sa na tento výkon rozhodnutia primerane ustanovenia § 313 až 316, 321,
327 a 330.
(2) Výkon rozhodnutia proti členovi družstva postihnutím členského podielu v
stavebnom bytovom družstve za trvania členstva povinného nie je prípustný.
§ 320a
Ustanovenia § 276 až 320 sa použijú len na výkon rozhodnutí, ktorými vznikla
poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty,
svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania.37)
Štvrtá
hlava
PREDAJ HNUTEĽNÝCH VECÍ A NEHNUTEĽNOSTÍ
Veci nepodliehajúce výkonu rozhodnutia
§ 321 až 351
Zrušené predpisom 341/2005 Z. z. s účinnosťou od 1. 9. 2005
SIEDMA
ČASŤ
INÁ ČINNOSŤ SÚDU
§ 352
(1) Súd prijíma do úschovy peniaze, listiny a iné hnuteľné veci v súvislosti s
trestným alebo iným súdnym konaním. Na súde sa takisto skladajú peniaze a iné
hodnoty patriace osobám, u ktorých súd dohliada na správu majetku, preddavky a
iné platby, ktoré bezprostredne súvisia so súdnym konaním.
(2) O prijatí do úschovy vydá súd tomu, kto hodnoty skladá, potvrdenie.
§ 352a
Súd vykonáva zápis údajov do obchodného registra, zmenu zapísaných údajov,
výmaz zapísaných údajov a ukladá listiny do zbierky listín podľa osobitného
zákona.25)
§ 352b
(1) Súd na základe žiadosti vydá osvedčenie o európskom exekučnom titule, ako
aj iné osvedčenia podľa osobitných predpisov40) alebo takéto osvedčenia na
základe žiadosti zruší.
(2) Na vydanie a zrušenie osvedčenia o európskom exekučnom titule, ako aj iných
osvedčení podľa osobitných predpisov40) je príslušný súd, ktorý vydal
rozhodnutie, súd na ktorom bol schválený a uzavretý súdny zmier a v prípade
verejných listín krajský súd príslušný na vyššie overovanie listín podľa
osobitného predpisu.41)
§ 353 - § 354
Zrušené predpisom 328/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 10. 1991
ÔSMA
ČASŤ
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné
ustanovenia
§ 355
Ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred
jeho účinnosťou. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou
tohto zákona, zostávajú zachované.
§ 356
(1) Pre lehoty, ktoré sa v deň, keď tento zákon nadobudol účinnosť, ešte
neskončili, platia ustanovenia tohto zákona.
(2) Ak však zákon doteraz ustanovoval dlhšiu lehotu, skončí sa až v tomto
neskoršom čase.
(3) Lehota na podanie sťažnosti pre porušenie zákona sa neskončí skôr ako šesť
mesiacov odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť.
§ 357
Na platobné rozkazy vydané pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť,
použijú sa doterajšie predpisy.
§ 358
Konania v nájomných veciach začaté pred dňom, keď tento zákon nadobudol
účinnosť, dokončia sa podľa doterajších predpisov.
§ 359
Pokiaľ odo dňa, keď tento zákon nadobudol účinnosť, patrí súdu ešte rozhodovať
o príkazoch na vypratanie, vydaných národnými výbormi, rozhodne o nich podľa
doterajších predpisov.
§ 360
(1) Ak sa pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, začalo konanie na súde
dosiaľ vecne príslušnom, pokračuje v konaní tento súd a pre ďalší postup sa
použijú doterajšie predpisy.
(2) Obdobne sa postupuje, ak vec patrí do právomoci štátneho notárstva, s
výnimkou vecí súdnej úschovy.
§ 361
(1) Dosiaľ neskončené veci súdnej úschovy postúpi súd príslušnému štátnemu
notárstvu a upovedomí účastníkov i uschovávateľa, že konanie v budúcnosti vedie
a o vydaní predmetu úschovy rozhoduje štátne notárstvo.
(2) Dokiaľ uschovávateľ nebude takto upovedomený, vedie konanie súd podľa doterajších
predpisov.
§ 362
(1) Poručenské veci a opatrovnícke veci týkajúce sa majetku dieťaťa prenášajú
sa dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, z národných výborov na súdy.
(2) Národné výbory postúpia neodkladne spisy týkajúce sa vecí uvedených v odseku
1 príslušnému okresnému súdu.
§ 363
(1) O žiadostiach na povolenie uzavretia manželstva maloletým a osobám
postihnutým duševnou poruchou alebo duševne nedostatočne vyvinutým, o ktorých
národný výbor právoplatne nerozhodol pred dňom, keď tento zákon nadobudol
účinnosť, rozhodne súd.
(2) Národné výbory postúpia žiadosti uvedené v odseku 1 neodkladne príslušnému
okresnému súdu.
§ 364
V konaní o zadržanie v ústave súd od účinnosti novej úpravy tohto konania
nepokračuje; do tohto času súd rozhoduje o zadržaní v ústave podľa doterajších
ustanovení.
§ 365
Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sú podkladom pre výkon
rozhodnutia podľa tohto zákona, i keď ich tento zákon za podklad výkonu
rozhodnutia nepovažuje.
§ 366
Nariadenie exekúcie, ku ktorému došlo pred dňom účinnosti tohto zákona, má
účinky nariadenia výkonu rozhodnutia. V konaní sa ďalej postupuje podľa tohto
zákona, ak nie je ustanovené inak.
§ 367
(1) Zexekvovanie peňažnej pohľadávky a platu, ku ktorému došlo pred účinnosťou
tohto zákona, má účinky nariadenia výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
prípadne prikázaním pohľadávky povinného, ktoré sa platiteľovi mzdy, prípadne
dlžníkovi povinného doručilo.
(2) Platiteľ mzdy, ktorý vykonáva zrážky zo mzdy povinného na základe exekúcie
na plat nariadenej pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť, môže po
účinnosti tohto zákona postupovať pri vykonávaní zrážok podľa nových
ustanovení. Len čo mu súd doručí uznesenie, v ktorom ho vyzve, aby pri ďalšom
vykonávaní zrážok postupoval podľa ustanovení tohto zákona, je platiteľ mzdy
povinný tak urobiť.
§ 368
(1) Ak bola pred dňom účinnosti tohto zákona povolená exekúcia vyprataním bytu,
dokončí sa podľa doterajších predpisov.
(2) Ak ukladá rozhodnutie súdu vydané pred dňom účinnosti tohto zákona
povinnosť vypratať byt, za ktorý treba poskytnúť náhradu, je vykonateľné, až
keď sa právoplatne poskytol náhradný byt, prípadne náhradné ubytovanie tam, kde
stačí poskytnúť náhradné ubytovanie.
§ 369
Nariadené exekúcie na nehnuteľnosti a na hnuteľné veci sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
§ 370
Exekučné likvidácie nariadené pred dňom, keď tento zákon nadobudol účinnosť,
dokončia sa podľa doterajších predpisov.
§ 371
(1) Pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokoja sa pri výkone rozhodnutia
podľa získaného poradia pred ostatnými pohľadávkami, i keď neboli priznané
rozhodnutím alebo zmierom, ktoré môžu byť podkladom výkonu rozhodnutia podľa
tohto zákona.
(2) Pri výkone rozhodnutia predajom nehnuteľnosti sa doručí známym veriteľom
pohľadávok zabezpečených záložným právom, ako aj pohľadávok práv z vecných
bremien, vyhláška vydaná podľa § 337 ods. 2. Tieto pohľadávky sa uspokoja spolu
s pohľadávkami, v prospech ktorých bolo na štátnom notárstve zaregistrované
obmedzenie prevodu nehnuteľnosti (§ 337 ods. 2). Pohľadávky daní a poplatkov,
pokiaľ majú záložné právo na nehnuteľnosti, uspokoja sa pritom vždy prednostne.
§ 372
Ak zákon ustanovuje, že záložný veriteľ môže požiadať súd o vykonanie predaja
zálohu, použijú sa primerane ustanovenia o výkone rozhodnutia predajom
hnuteľných vecí.
§ 372a
(1) Veci prejednávané Najvyšším súdom Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, v ktorých nebude rozhodnuté do dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, prevezme a dokončí Najvyšší súd Slovenskej republiky ak ide o
a) konanie o opravnom prostriedku, ak sa na území Slovenskej republiky nachádza
súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, alebo ak je na území Slovenskej
republiky súd, ktorý by bol podľa tohto zákona územne príslušný prejednať vec v
prvom stupni,
b) určenie miestne príslušného súdu, ak má na území Slovenskej republiky sídlo
súd, ktorý vec predložil Najvyššiemu súdu Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky podľa § 105 ods. 2; v ostatných prípadoch, ak má navrhovateľ na území
Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo,
c) rozhodovanie v spore o právomoc podľa § 8a ods. 2 a rozhodovanie o prikázaní
veci podľa § 12 ods. 3, ak je na území Slovenskej republiky sídlo toho, kto o
rozhodnutie požiadal,
d) žalobu proti rozhodnutiu správneho orgánu, ak je správny orgán Slovenskej
republiky príslušný vec rozhodnúť.
(2) Konanie vo veci začaté na príslušnom súde Slovenskej republiky pred
účinnosťou tohto zákona sa dokončí na súde, na ktorom sa konanie začalo.
§ 372b
(1) Neskončené konania o dedičstve začaté podľa doterajších predpisov sa
považujú za konania podľa tohto zákona. Ak je ich predmetom majetok objavený po
právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve, považujú sa za konania podľa § 175x
ods. 1.
(2) Poverenie notára funkciou súdneho komisára (§ 38) vydané pred účinnosťou
tohto zákona je poverením aj na vydanie osvedčenia o dedičstve.
§ 372c
Lehota na podanie mimoriadneho dovolania začína plynúť odo dňa účinnosti tohto
zákona. Mimoriadnym dovolaním možno napadnúť rozhodnutia, ktoré nadobudli
právoplatnosť odo dňa účinnosti tohto zákona.
§ 372d
Ak sa pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začalo konanie na súde vecne
príslušnom podľa doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.
§ 372e
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
§ 372f
Konania podľa § 9 ods. 4 začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa
dokončia podľa doterajších predpisov.
§ 372g
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.
§ 372h
Prechodné ustanovenia účinné od 1. januára 2003
(1) Ak sa pred 1. januárom 2003 začalo konanie na súde vecne príslušnom podľa
doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred 1. januárom 2003,
zostávajú zachované.
(3) Vo veciach právoplatne rozhodnutých do 31. decembra 2002 môže generálny
prokurátor podať mimoriadne dovolanie do jedného roka od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia podľa § 250j alebo § 250s.
§ 372i
Prechodné ustanovenia účinné od 1. septembra 2003
(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konanie začaté pred jeho
účinnosťou, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
(2) Ak sa pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona začalo konanie na súde vecne
príslušnom podľa doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd.
(3) Konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo dovolací súd
nerozhodol do nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa
doterajších predpisov.
(4) Lehota na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia podľa § 75a
sa vzťahuje iba na konania začaté po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(5) Postup súdu podľa § 114 ods. 2 sa vzťahuje iba na konania začaté po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(6) Ustanovenia § 15a a § 16 ods. 1 sa použijú iba na námietky podané po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
(7) Neprípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 5 sa vzťahuje iba na konania, v
ktorých súd rozhodol po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
§ 372j
Konanie vo veciach obchodného registra začaté pred 1. februárom 2004 sa dokončí
podľa doterajších predpisov.
§ 372k
Prechodné ustanovenia účinné od 1. októbra 2004
(1) Vo veciach, v ktorých nebol doteraz určený termín pojednávania alebo
pojednávanie sa napriek určeniu termínu neuskutočnilo, je súd povinný oznámiť
účastníkom predpokladaný termín pojednávania do šiestich mesiacov od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
(2) Ak sa pred 1. októbrom 2004 začalo konanie na súde vecne príslušnom podľa
doterajších predpisov, pokračuje v konaní tento súd. Proti rozhodnutiu
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v týchto veciach je prípustné odvolanie.
(3) Obchodné veci, ktoré napadli na súd prvého stupňa príslušný podľa § 89a do
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, dokončí tento súd. Miestna príslušnosť
súdu písomne dohodnutá medzi účastníkmi konania v obchodnej veci sa po nadobudnutí
účinnosti tohto zákona neuplatňuje.
Prechodné
ustanovenia účinné od 1. septembra 2005
§ 372l
(1) Ustanovenie § 372k ods. 1 sa nepoužije vo veciach, v ktorých nebol oznámený
termín pojednávania do 1. septembra 2005.
(2) Začaté konania o odvolaní a dovolaní, o ktorých odvolací súd alebo dovolací
súd nerozhodol do 31. augusta 2005, sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005.
(3) Začaté konania o obnove, o ktorých súd nerozhodol do 31. augusta 2005, sa
dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005.
§ 372m
(1) V konaniach o výkon rozhodnutia začatých do 31. augusta 2005 musí oprávnený
podať do šiestich mesiacov od účinnosti tohto zákona návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona a zároveň v tejto lehote oznámiť podanie
návrhu na vykonanie exekúcie súdu, ktorý viedol výkon rozhodnutia.
(2) Ak oprávnený oznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona, súd postúpi vec zvolenému exekútorovi spolu s písomným
poverením na vykonanie exekúcie. Účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia,
ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov
konania, zostávajú zachované. Právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu
rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa
osobitného predpisu.
(3) Ak oprávnený neoznámi súdu, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona, súd konanie o výkon rozhodnutia zastaví. Proti tomuto
uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. Súd neprizná oprávnenému v
tomto prípade právo na náhradu trov konania.
(4) Ak súd postúpi vec exekútorovi podľa odseku 2, nemôže zastaviť exekúciu z
dôvodu nezloženia preddavku na odmenu exekútora a na náhradu jeho hotových
výdavkov.
(5) V konaní o výkon rozhodnutia má oprávnený právo aj na trovy, ktorými bol
zaťažený pri súdnom výkone rozhodnutia.
§ 372n
Ak sa konkurzné alebo vyrovnacie konanie začalo do 31. decembra 2005 na súde,
ktorý je príslušný podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2005, je tento
súd príslušný aj na konanie v sporoch vyvolaných a súvisiacich s konkurzným a
vyrovnacím konaním s výnimkou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov aj po 31. decembri 2005.
§ 372o
Prechodné ustanovenia účinné od 1. júla 2007
(1) Ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. júlom
2007, ak nie je ďalej ustanovené inak. Právne účinky úkonov, ktoré nastali pred
1. júlom 2007, zostávajú zachované.
(2) V sporoch o miestnu príslušnosť podľa § 105 sa postupuje podľa ustanovení
tohto zákona v prípadoch, ak súd, na ktorý sa účastník obrátil, nepostúpil vec
príslušnému súdu do 30. júna 2007.
(3) Pri predkladaní vecí, ktoré do 30. júna 2007 neboli predložené odvolaciemu
súdu na ďalšie konanie, sa postupuje podľa ustanovení tohto zákona.
(4) Konania podľa piatej časti tretej hlavy začaté pred 1. júlom 2007 sa
dokončia podľa doterajších predpisov. Ustanovenie odseku 3 platí obdobne.
§ 372p
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. októbra 2008
(1) Na konania začaté pred 15. októbrom 2008 sa použijú predpisy účinné od 15.
októbra 2008, ak nie je ďalej ustanovené inak.
(2) Prokurátor môže podať návrh na začatie konania podľa § 35 ods. 1 písm. f)
iba v právnych vzťahoch, ktoré vznikli po 14. októbri 2008.
§ 372r
Prechodné ustanovenie
Ustanovenia § 243h ods. 3 a 4 a § 243ha sa vzťahujú aj na podanie mimoriadneho
dovolania proti rozhodnutiu súdu, ktoré nadobudlo právoplatnosť pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak podmienky na podanie mimoriadneho
dovolania podľa doterajších predpisov sú splnené.
Spoločné
ustanovenia
§ 373
Podrobnosti o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny obvinených a
odsúdených ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
spravodlivosti. Podrobnosti o výkone rozhodnutia zrážkami z pracovnej odmeny
chovancov v domovoch mládeže ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá Ministerstvo školstva Slovenskej republiky.
§ 374
(1) Ministerstvo spravodlivosti sa splnomocňuje vydať všeobecne záväzným
právnym predpisom spravovací poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorý
podrobnejšie upraví pre vybavovanie občianskoprávnych vecí organizáciu práce a
úlohy zamestnancov pri výkone súdnictva vrátane postupu notára pri vykonávaní
úkonov v konaní o dedičstve, postup súdov pri výkone rozhodnutí, náležitosti
doručenky a kancelárske práce na súdoch vrátane správnej agendy.
(2) Podrobnosti o postupe pri elektronickej komunikácii, pri uverejňovaní a
vydávaní vzorových tlačív rozhodnutí a postupe pri vydávaní rozhodnutí podľa §
38 ods. 2 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
spravodlivosti.
(3) Sudca, ktorému je vec pridelená náhodným výberom pomocou technických
prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného predpisu, si môže
vyhradiť vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakateľom alebo súdnym
úradníkom.
(4) Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny
úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu
nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v
odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202),
rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
§ 374a
(1) Ministerstvo spravodlivosti ustanoví vyhláškou výšku odmeny notárov ako
súdnych komisárov a odmeny správcov dedičstva a spôsob ich určenia.
(2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky upraví vyhláškou konanie o
vymenúvaní, odvolávaní a odmeňovaní likvidátorov.
§ 374b
(1) Ministerstvo spravodlivosti vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
ustanoví vzory návrhov na začatie konania.
(2) Ministerstvo spravodlivosti vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
ustanoví elektronickú podobu tlačív pre elektronické podanie podľa § 200ba,
podrobnosti a spôsob zasielania, odovzdávania a prijímania údajov, listín a
informácií elektronickými prostriedkami.
§ 374c
Týmto zákonom sa preberá právny akt Európskych spoločenstiev a Európskej únie
uvedený v prílohe.
Zrušovacie
ustanovenia
§ 375
Zrušujú sa:
1. zákon č. 142/1950 Zb. o konaní v občianskoprávnych veciach (Občiansky súdny
poriadok) v znení neskorších predpisov;
2. zákon č. 68/1952 Zb., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok;
3. § 6 ods. 2 zákona č. 84/1952 Zb. o organizácii peňažníctva;
4. § 7 zákona č. 85/1952 Zb. o poisťovníctve;
5. § 57 až 60 zákona č. 115/1953 Zb. o autorskom práve;
6. zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 57/1955 Zb. o
urýchlenom vymáhaní pohľadávok na úhradu osobných potrieb maloletých detí;
7. zákonné opatrenie Predsedníctva Národného zhromaždenia č. 63/1955 Zb. o
súdnej exekúcii odpísaním z účtu v peňažnom ústave;
8. zákon č. 46/1959 Zb. o zmene právomoci súdov a o zmene a doplnení niektorých
ustanovení z odboru súdnictva a štátnych notárstiev;
9. vládne nariadenie č. 175/1950 Zb. o potvrdeniach potrebných pre oslobodenie
od súdnych poplatkov a preddavkov a pre ustanovenie zástupcu;
10. vládne nariadenie č. 176/1950 Zb. o spôsobe a rozsahu exekúcie proti
družstvám a iným právnickým osobám;
11. vládne nariadenie č. 177/1950 Zb. o odhadoch nehnuteľných vecí;
12. nariadenie ministra spravodlivosti č. 178/1950 Zb., ktorým sa pre určenie
súdnej príslušnosti ustanovuje, čo sa u niektorých právnických osôb rozumie
organizačne nižšou správou;
13. nariadenie ministra spravodlivosti č. 180/1950 Zb. o exekúcii na peňažné
pohľadávky a plat;
14. nariadenie ministra spravodlivosti č. 95/1952 Zb., ktorým sa vydáva
spravovací poriadok pre súdy;
15. nariadenie ministra spravodlivosti č. 12/1953 Zb. o rozsahu a podmienkach
prípustnosti exekúcie na pohľadávky z dodávok poľnohospodárskych výrobkov
štátu;
16. vyhláška ministra spravodlivosti č. 356/1952 Ú. l. (č. 409/1952 Ú. v.),
ktorou sa vypočítavajú právnické osoby požívajúce ochranu v exekúcii a
príslušné dozorné orgány;
17. vyhláška ministra spravodlivosti č. 149/1958 Ú. l. (Ú. v.) o rozsahu
prípustnosti exekúcie na pracovnú odmenu osôb, na ktorých sa vykonáva trest
odňatia slobody, a chovancov výchovní dorastu v znení vyhlášky ministra
spravodlivosti č. 34/1961 Zb.;
18. nariadenie ministra spravodlivosti č. 41/1960 Zb. o sídlach a obvodoch
ľudových súdov a sídlach a obvodoch krajských súdov.
§ 376
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Novotný v. r.
Fierlinger v. r.
Lenárt v. r.
1)Vyhláška ministra
zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore o konzulárnych stykoch.
2)Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3)§ 71 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
3a) § 14 a 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení zákona č.
8/2005 Z. z.
4)Čl. IV zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 17/1993 Z. z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 253/1991 Zb. o pôsobnosti
orgánov Slovenskej republiky vo veciach prevodov majetku štátu na iné osoby a o
Fonde národného majetku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a
zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení
neskorších predpisov.
5)Napríklad § 456 Občianskeho zákonníka.
6)Čl. 81 a 82 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
(Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).
6a) § 27a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
6b)§ 194 ods. 1 Exekučného poriadku.
7)Zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a
ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov v znení neskorších predpisov. Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní
pravidiel hospodárskej súťaže ustanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 001, 4.1. 2003).
8)Čl. 21 ods. 3 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (Ú. v. EÚ L 001, 4.1. 2003).
9)§ 3 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 204/2004 Z. z.
10)§ 22 ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z. v znení zákona č. 204/2004 Z. z.
10a)Napríklad Obchodný zákonník, zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších
predpisov, zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.
11)§ 108 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
12)Čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva
(Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).
13)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
13a)§ 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej
informačnej službe.
13aa)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa
ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.
14)§ 161 ods. 5 Obchodného zákonníka.
15)Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej repubilky č. 279/2005 Z. z.
16)§ 12 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z.
z. o odmenách a náhradách notárov.
16a)Napríklad zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005
Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
16b)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006.
17)Zákon č. 144/1998 Z. z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom
liste a o doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
18)§ 150 Občianskeho zákonníka.
18a)§ 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka. § 22 a 23 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie
vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov.
19)§ 42 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.
20)§ 43 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok).
21)Zákon Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. Vyhláška Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 31/1993 Z. z.
22)§ 33 a 58 zákona č. 36/2005 Z. z.
23)§ 52 ods. 6, § 55 ods. 2, § 98 až 104 zákona č. 36/2005 Z. z.
24)§ 102 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.
24a)§ 73k zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a
notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
25)Zákon č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
25a)§ 2 písm. h) zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej
správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
25b)§ 3 ods. 3 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení zákona č. 24/2007 Z. z.
26)§ 6 a 7 zákona č. 530/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
27)§ 8 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov.
28)§ 68a Obchodného zákonníka.
29)§ 218a ods. 2 Obchodného zákonníka.
30)§ 181 Obchodného zákonníka.
30a) § 2 a 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
246/2008 Z. z. o pravidlách a postupoch pri premene menovitej hodnoty vkladov
do imania a menovitej hodnoty základných imaní zo slovenskej meny na eurá.
31)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
32)§ 2 písm. a) zákona č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok
v znení zákona č. 608/2004 Z. z.
33)§ 15 ods. 3 písm. a) zákona č. 333/2004 Z. z. o voľbách do Národnej rady
Slovenskej republiky. § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 331/2003 Z. z. o voľbách
do Európskeho parlamentu.
34)§ 20 ods. 4 zákona č. 333/2004 Z. z. § 15 ods. 4 zákona č. 331/2003 Z. z.
35)§ 15 ods. 3 a § 20 ods. 2 zákona č. 303/2001 Z. z. o voľbách do orgánov
samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku.
36)Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach.
36a)Čl. 68 Ústavy Slovenskej republiky. § 6 ods. 1 zákona Slovenskej národnej
rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. § 8 ods.
1 zákona č. 302/2001 Z. z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o
samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.
36b)Čl. 71 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. § 6 ods. 2 zákona Slovenskej
národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. § 8 ods. 2 zákona
č. 302/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37)Zákon č. 65/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.
38)Napríklad § 68d zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a
procesnom v znení zákona č. 589/2003 Z. z.; čl. 23 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa
vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L 143, 30. 4.
2004).
39)Čl. 110 ods. 2, čl. 225a, čl. 244 a čl. 256 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva (Ú. v. ES C 325, 24.12. 2002).
40)Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004, ktorým sa vytvára exekučný titul
pre nesporné nároky (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 7, Ú. v. EÚ L
143, 30. 4. 2004), články 54, 57 ods. 4, 58 a Prílohy V a VI nariadenia Rady
(ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Mimoriadne
vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 4, Ú. v. ES L 12, 16. 1. 2001), články 39, 41, 42
ods. 1 a Prílohy I až IV nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských
práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ,
kap. 19/zv. 6, Ú. v. EÚ L 338, 23. 12. 2003).
41)§ 62 zákona č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov.
Príloha
k zákonu č. 99/1963 Zb.
v znení zákona č. 84/2007 Z. z.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH
AKTOV
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v.
EÚ L 157, 30. 4. 2004).
Čl. I
1. Majetkové veci, o ktorých sa konanie začalo na miestnych ľudových súdoch,
ktoré neboli rozhodnuté v deň, keď tento zákon nadobudne účinnosť, postúpia sa
bez návrhu súdu, v obvode ktorého bol miestny ľudový súd; vo veciach, v ktorých
miestny ľudový súd už rozhodol, platia o odvolaní doterajšie predpisy, okresný
súd je však povinný rozhodnúť vo veci samej.
2. Prípustnosť obnovy konania a sťažnosti pre porušenie zákona pri
právoplatných rozhodcovských výrokoch sa posudzuje ako pri rozhodnutiach súdov.
3. Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom republík a
Najvyššiemu súdu Československej socialistickej republiky, vykonáva do dňa
ustavenia týchto súdov doterajší Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte v
takom zložení, ktoré je predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.
4. Pokiaľ sa v civilnoprocesných predpisoch hovorí o Najvyššom súde, rozumie sa
tým podľa povahy veci Najvyšší súd Československej socialistickej republiky,
Najvyšší súd Českej socialistickej republiky alebo Najvyšší súd Slovenskej
socialistickej republiky; pokiaľ sa hovorí o generálnom prokurátorovi, rozumie
sa tým podľa povahy veci generálny prokurátor Československej socialistickej
republiky, generálny prokurátor Českej socialistickej republiky alebo generálny
prokurátor Slovenskej socialistickej republiky.
5. Pokiaľ bude pôsobnosť najvyšších súdov republík a Najvyššieho súdu Československej
socialistickej republiky vykonávať doterajší Najvyšší súd, môže jeho predseda
podávať vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti tohto zákona
sťažnosť pre porušenie zákona.
6. Ustanovenie § 365 sa obdobne použije aj na rozhodnutia miestnych ľudových
súdov a zmiery nimi schválené a na rozhodnutia rozhodcovských orgánov v
pracovných veciach a zmiery nimi schválené vydané pred začiatkom účinnosti
tohto zákona.
Čl. II
1. V konaní o zmierenie manželov začatom pred účinnosťou tohto zákona sa
nepokračuje.
2. Ak súd prizná účastníkovi v konaní o rozvod náhradu trov konania, prizná aj
náhradu trov konania o zmierenie manželov, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto
zákona.
3. O odvolaní proti uzneseniu, ktorým bol schválený zmier, sa rozhodne podľa
doterajších predpisov, pokiaľ napadnutým uznesením súd rozhodol pred účinnosťou
tohto zákona.
4. Ustanovenie § 284 ods. 3 v znení ustanovenom v čl. I sa nevzťahuje na veci,
v ktorých pred účinnosťou tohto zákona bol už nariadený samostatný výkon
rozhodnutia na vymoženie zvýšeného výživného.
5. Inak platí tento zákon i na konania začaté pred jeho účinnosťou. Právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú
zachované.
Čl. III
1. Trovy konania, na náhradu ktorých má účastník právo podľa § 142 ods. 1
druhej vety, nahradí štát aj v prípade, že vznikli predo dňom účinnosti tohto
zákona, pokiaľ je rozhodnutie vo veci vydané v čase účinnosti tohto zákona.
2. Predseda senátu môže vydať platobný rozkaz podľa § 172 ods. 1 aj v prípade,
že návrh na začatie konania došiel pred účinnosťou tohto zákona.
3. Ak uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy bolo vydané
predo dňom účinnosti nariadenia vlády Československej socialistickej republiky
vydaného podľa § 278 a § 279 ods. 3, vykonáva platiteľ mzdy zrážky podľa
doterajších predpisov ešte počas šiestich mesiacov po účinnosti novej úpravy;
po uplynutí tohto času vykonáva zrážky podľa novej úpravy.
4. Inak platí tento zákon aj na konania začaté pred jeho účinnosťou. Právne
účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú
zachované.
Čl. IV
Prechodné a záverečné ustanovenia
1.
a) veci, ktoré by podľa čl. I § 9 ods. 2 patrili v prvom stupni do vecnej
príslušnosti krajského súdu, ale konanie o nich sa začalo už pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na okresnom súde, dokončia súdy doteraz vecne príslušné;
odvolacím súdom v týchto prípadoch je krajský súd, dovolacím súdom najvyšší súd
republiky.
b) Sťažnosti pre porušenie zákona podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona proti právoplatným rozhodnutiam súdov alebo štátnych notárstiev sa
prejednajú podľa doterajších predpisov.
c) Na základe podnetov na podanie sťažnosti pre porušenie zákona, ktoré došli
na orgány prokuratúry alebo na ministerstvá spravodlivosti republík do dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, môžu orgány na to príslušné podľa
doterajších predpisov podať do 1 roka od nadobudnutia účinnosti tohto zákona
sťažnosť pre porušenie zákona; o týchto sťažnostiach rozhodnú súdy príslušné na
vybavenie podľa predpisov platných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
d) Vo veciach, v ktorých rozhodnutia odvolacieho súdu nadobudli právoplatnosť v
priebehu jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, môžu
účastníci podať do mesiaca po tom, čo tento zákon nadobudne účinnosť,
dovolanie, ak sú inak splnené podmienky § 237 až 239.
e) Návrhy na obnovu konania podané do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona z
dôvodov uvedených v doterajšom § 228 ods. 1 písm. c) a d) sa prejednajú podľa
doterajších predpisov.
f) V konaniach, do ktorých vstúpil prokurátor podľa § 35 ods. 1, zaniká jeho
účasť dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť, pokiaľ nejde o prípad uvedený v
ustanovení písmena i).
g) V konaniach, ktoré sa začali na návrh prokurátora, zaniká jeho účasť takisto
dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť. Súd vyzve účastníka, ktorý bol
označený ako navrhovateľ, aby sa vyjadril, či chce v konaní pokračovať. Ak sa
tento účastník nevyjadrí v lehote mu danej tak, že si praje v konaní
pokračovať, súd konanie zastaví; v takom prípade súd prípadné rozhodnutia zruší
a o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú na ich náhradu právo.
h) Konanie o návrhoch prokurátora podľa § 457 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka
dňom, keď tento zákon nadobudne účinnosť, súd zastaví a prípadné rozhodnutia
zruší; o trovách konania rozhodne tak, že účastníci nemajú na ich náhradu
právo.
i) Generálny prokurátor môže v lehote do 31. 12. 1995 podať sťažnosť pre
porušenie zákona podľa doterajších predpisov vo veciach, do ktorých môže
vstúpiť (§ 35 ods. 1 tohto zákona), a to do troch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia; o týchto sťažnostiach rozhodujú súdy príslušné na vybavenie podľa
predpisov platných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona; tieto predpisy
sa použijú aj pre konanie o sťažnosti.
2.
a) Hospodárske spory začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na
orgánoch hospodárskej arbitráže dokončia podľa tohto zákona krajské súdy
pôsobiace v obchodných veciach, miestne príslušné podľa sídla arbitrážneho
orgánu, na ktorom sa konanie začalo.
b) Konania o odvolaniach proti rozhodnutiam orgánov hospodárskej arbitráže,
začaté a nedokončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, dokončia
najvyššie súdy republík podľa tohto zákona.
c) Námietky proti arbitrážnym platobným rozkazom podané podľa doterajších
predpisov včas, ale po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa postúpia krajskému
súdu príslušnému podľa písmena a).
d) Hospodárske spory začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona pred
rozhodcami podľa § 32 zákona č. 121/1962 Zb. o hospodárskej arbitráži v znení
zákona č. 106/1990 Zb. postúpia rozhodcovia na ďalšie konanie krajskému súdu
pôsobiacemu v obchodných veciach, ktorý by bol pri začatí takého sporu
príslušný podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
e) O návrhoch na preskúmanie rozhodnutí orgánov hospodárskej arbitráže mimo
odvolacieho konania podaných do nadobudnutia účinnosti tohto zákona rozhodne
Najvyšší súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ako o sťažnostiach pre
porušenie zákona proti súdnym rozhodnutiam, a to podľa doterajších predpisov
Občianskeho súdneho poriadku.
f) Vo veciach, v ktorých rozhodnutie odvolacieho orgánu hospodárskej arbitráže
nadobudlo právoplatnosť v priebehu jedného mesiaca pred nadobudnutím účinnosti
tohto zákona, môžu účastníci podať do mesiaca po nadobudnutí účinnosti tohto
zákona dovolania, ak sú inak splnené podmienky § 237 až 239.
g) Návrhy na obnovu konaní, o ktorých nebolo rozhodnuté do nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, postúpia sa na vybavenie krajskému súdu príslušnému
podľa písmena a).
h) Proti právoplatným rozhodnutiam orgánov hospodárskej arbitráže možno aj po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona podať návrh na obnovu konania v lehotách
uvedených v § 40 ods. 2 zákona o hospodárskej arbitráži, a to na krajskom súde
príslušnom podľa písmena a).
i) Návrhy na obnovu konania, ktoré sa podľa § 32 zákona o hospodárskej
arbitráži skončilo výrokom rozhodcu, o ktorých nebolo rozhodnuté do
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, sa postúpia na vybavenie krajskému súdu,
ktorý by bol miestne príslušný pri začatí takého sporu podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
j) Proti výrokom rozhodcov podľa § 32 zákona o hospodárskej arbitráži možno aj
po nadobudnutí účinnosti tohto zákona podať návrh na obnovu konania v lehotách
uvedených v § 40 ods. 2 zákona o hospodárskej arbitráži, a to na krajskom súde,
ktorý by bol miestne príslušný pri začatí takého sporu podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.
3.
a) Ústavy zdravotníckej starostlivosti sú povinné do jedného mesiaca od
nadobudnutia účinnosti tohto zákona odovzdať súdu, v ktorého obvode je ústav,
zoznam všetkých osôb, ktoré prevzal ústav do liečenia bez ich súhlasu, a osôb,
ktoré síce s liečením v ústave súhlasili, ale sú obmedzené vo voľnom pohybe
alebo styku s vonkajším svetom, pokiaľ sú v držaní ústavu ku dňu, keď tento
zákon nadobudne účinnosť. Podanie tohto zoznamu nahrádza oznámenie podľa §
191a. V zozname sa poznamená, u ktorých chorých bolo vydané rozhodnutie podľa §
24 ods. 4 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu a či toto
rozhodnutie v rámci preskúmania potvrdil súd.
b) O všetkých takto držaných osobách s výnimkou tých, o ktorých bolo vydané
rozhodnutie podľa § 24 zákona o starostlivosti o zdravie ľudu a toto potvrdil
súd, začne súd konanie podľa § 191b; rozhodnutie podľa § 191b ods. 4 musí byť
vydané do 3 mesiacov odo dňa, keď súdu došlo oznámenie podľa písmena a).
c) V ďalšom postupuje súd podľa § 191d; u chorých, u ktorých bolo vydané
rozhodnutie podľa § 24 zákona o starostlivosti o zdravie ľudu a potvrdil ho
súd, sa takto postupuje, ak od uvedeného rozhodnutia súdu uplynula doba 1 roka.
Rozhodnutie o prípustnosti ďalšieho držania treba vyhlásiť do 6 mesiacov odo
dňa vydania uznesenia podľa § 191b.
4.
a) Prejednávanie žalôb proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa druhej hlavy
piatej časti možno len pri tých správnych rozhodnutiach, ktoré po vyčerpaní
prípustných opravných prostriedkov nadobudli právoplatnosť začínajúc dňom
účinnosti tohto zákona.
b) Obmedzenie podľa písmena a) neplatí, ak podľa predpisov doteraz platných
možno žiadať o preskúmanie rozhodnutia správnych orgánov súdom, keď toto
rozhodnutie bolo predtým preskúmané v správnom odvolacom konaní. Ak také konanie
už prebehlo predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, postupuje sa v
začatom konaní podľa § 247 až 250k; zastúpenie advokátom alebo komerčným
právnikom nie je v týchto prípadoch potrebné.
6. Právoplatné rozsudky na vypratanie bytu vyhlásené predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, a ktorými je povinnosť vypratať byt viazaná na
zabezpečenie náhradného bytu alebo náhradného ubytovania, sa vo vykonávacom
konaní považujú za rozsudky ukladajúce vypratanie po poskytnutí náhradného
bytu. Oprávnený sa však môže na súde, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia
proti povinnému, domáhať určenia, že povinnému patrí len náhradné ubytovanie
alebo že mu nepatrí bytová náhrada vôbec.
7. Aj naďalej sú vykonateľné
a) rozhodnutia orgánov hospodárskej arbitráže a rozhodnutia rozhodcov podľa §
32 zákona o hospodárskej arbitráži, pokiaľ práva v nich uvedené nezanikli podľa
§ 40 ods. 1 zákona o hospodárskej arbitráži (v znení platnom do 30. apríla
1990); vykonateľnosť týchto rozhodnutí potvrdzuje súd, ktorý by bol na
prejednanie príslušný podľa bodu 2. a);
b) rozhodnutia rozhodcovských komisií pre pracovné spory a zmiery schválené
týmito komisiami; ich vykonateľnosť potvrdzuje okresný súd, v ktorého obvode
rozhodcovská komisia mala svoje sídlo;
c) zmiery schválené zmierovacím odborovým orgánom podľa § 128 zákona č. 84/1972
Zb. o objavoch, vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyselných vzoroch; ich
vykonateľnosť potvrdzuje okresný súd, v ktorého obvode mal zmierovací orgán
svoje sídlo.
8.
a) Pri vybavovaní návrhov podľa § 764 ods. 2, § 765 ods. 4, § 766 ods. 1 a §
768 ods. 3 Obchodného zákonníka postupuje súd podľa ustanovenia § 200e.
b) Neskončené konania v konkurze a vyrovnaní, v ktorých úpadcom (dlžníkom) je
fyzická alebo právnická osoba zapísaná v obchodnom registri, sa prenesú na
miestne príslušný krajský súd s pôsobnosťou v obchodných veciach.
9.
a) Pokiaľ sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch vydaných pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona ustanovuje, že určité veci rozhodujú orgány
hospodárskej arbitráže, rozumejú sa tým naďalej súdy.
b) V ustanoveniach zákona č. 527/1990 Zb. o vynálezoch, priemyselných vzoroch a
zlepšovacích návrhoch, ktoré upravujú, že spory rozhodujú s výnimkou vecí,
ktoré rozhoduje Úrad pre vynálezy, súd alebo arbitráž, sa slová "alebo
arbitráž" vypúšťajú.
10.
a) Štátne notárstva vrátia súdu, ktorý ich poveril predajom nehnuteľnej veci
podľa § 335, spisy o výkone rozhodnutia; ak štátne notárstvo do dňa
nadobudnutia účinnosti tohto zákona nehnuteľnú vec predalo, postúpi súdu, ktorý
ho poveril, aj strhnutú sumu po zrážke nákladov predaja. Súd potom pokračuje vo
výkone rozhodnutia podľa § 335 a nasl.; aspoň dodatočne doručí súd pôvodné
uznesenie o nariadení výkonu osobám uvedeným v § 335 ods. 4, pokiaľ sa tak
nestalo už prv, a povinného poučí podľa § 335 ods. 3.
b) Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona,
použijú sa doterajšie predpisy.
11. Vláda Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby nariadením upravovala s
prihliadnutím na meniace sa cenové pomery peňažné sumy v česko-slovenských
korunách uvedené v § 9 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 1, § 89a, § 172 ods. 1, § 273
ods. 1, § 322 ods. 2 písm. d) a § 351 ods. 1.
12. Minister spravodlivosti Slovenskej republiky sa splnomocňuje, aby všeobecne
záväzným právnym predpisom ustanovil podrobnosti o obchodnom registri a spôsobe
jeho vedenia.
13. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia sa splnomocňuje, aby v Zbierke
zákonov vyhlásilo úplné znenie Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963
Zb.), ako vyplýva z neskorších predpisov.
Čl. V
1. Okresný súd, v ktorého obvode pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom
účinnosti tohto zákona spisy v konaní o dedičstve, o umorovaní listín a o
úschovách, ktoré sa do tohto dátumu právoplatne neskončili a konania dokončí.
2. Pre konanie o dedičstve po tých, ktorí zomreli pred účinnosťou tohto zákona,
použije súd doterajšie predpisy; tým nie je dotknuté použitie § 38.
3. Konania o umorovaní listín a o úschovách začaté predo dňom účinnosti tohto
zákona súd dokončí podľa doterajších predpisov.
4. Lehota na podanie odvolania v konaniach uvedených v bode 1 je zachovaná, ak
bude odvolanie adresované štátnemu notárstvu, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.
5. Okresný súd, v ktorého obvode pôsobilo štátne notárstvo, prevezme dňom
účinnosti tohto zákona predmety všetkých úschov, o ktorých štátne notárstvo
viedlo konanie, a ďalej úschov prijatých v súvislosti s konaním o dedičstve a
úschov podľa § 103a zákona č. 95/1963 Zb. o štátnom notárstve a konaní pred
štátnym notárstvom (notársky poriadok) v znení neskorších predpisov.
6. Súd vykoná v konaní o dedičstve takisto vyšetrenie v evidencii závetov
štátneho notárstva, ktorú prevzal, či je v nej evidovaný závet spísaný
notárskou zápisnicou štátneho notárstva a na ktorom súde je uložený.
Čl. VI
1. Návrhy, ktoré došli na súd do dňa účinnosti tohto zákona, vybaví vecne
príslušný súd podľa doterajších predpisov.
2. O zrušení a likvidácii obchodných spoločností, družstiev a družstevných
podnikov, ktoré nesplnili povinnosti ustanovené v § 764, 765 a 766 Obchodného
zákonníka, ako aj o vymenovaní, odvolaní a odmene likvidátora v týchto
konaniach rozhoduje bez návrhu registrový súd, v obvode ktorého je taká
právnická osoba zapísaná.